alba alby álb ž.
alba alby álb ž. ⟨lat.⟩ 1. cirk. ▶ (v rímskokatolíckej cirkvi) biele plátenné liturgické rúcho s rukávmi siahajúce od krku až po členky: svätec zobrazený v albe s gloriolou 2. cirk. ▶ (v evanjelickej cirkvi) biele slávnostné rúcho oblečené na čiernom luteráku; syn. kamža 3. lit. ▶ stredoveká ľúbostná báseň s námetom ranného lúčenia milencov: piesňový charakter alby; oživiť žáner alby
alba -y ž. ‹l›
1. lit. (pôvodne v stredovekej provensalskej poézii, neskôr rozšírená) lyrická pieseň o smutnom lúčení milencov na svitaní
2. cirk. dlhé biele plátenné liturgické rúcho s rukávmi
alba, -y, -álb ž. cirk. dlhé biele liturgické kňazské rúcho
alba ž lat 1. cirk biele kňazské liturgické rúcho: chalasis: alba ku mssy (NP 17. st); reholnik počal albu aneb tu dluhu kossulu obliekati (MK 18. st) 2. biely prázdny papier: holy, bjeli praznj papir, na kteremzto nyže by nebilo napisano, anebšto albu podpisal (BOBROVEC 1783)