akuzatív -u m. gram. 4. pád (v skloňovaní);
akuzatívny príd.: a-a väzba
akuzatív [-t-] -vu pl. N -vy m.
akuzatív [-t-] -vu pl. N -vy m. ⟨lat.⟩ lingv. ▶ pád vyjadrujúci najmä priamy predmet, štvrtý pád: podstatné meno, predmet v akuzatíve; a. odpovedá na otázku „koho, čo“; väzba s akuzatívom
akuzatív -u m. ‹l› lingv. nepriamy pád (na otázku koho, čo; kam) vyjadrujúci priamy objekt (napr. pýtať sa niekoho), príslovkové určenie (napr. dlhý čas), štvrtý pád; tvar tohto pádu;
akuzatívny príd.
akuzatív, -u m. gram. štvrtý pád v skloňovaní, vyjadrujúci vo vete najmä priamy predmet;
akuzatívny príd.: a-a väzba, a-a forma, a-a koncovka