akurát hovor.
1. prísl. priam, práve: Akurát mu to bolo na jazyku, čo Matej povedal. (Kuk.)
2. neskl. príd. v prísudku so sponou vo význame vhodný, dobrý: Šaty sú mi akurát.
3. má povahu zdôrazňujúcej častice; priam, práve, presne: a. taký, a. ty, a. desať, a. dnes; Prišiel ta akurát vtedy, keď aj Bartoš. (Hor.)
4. má povahu modálnej častice; ozaj, naozaj, veru: No, ty sa akurát rozumieš do toho (Tim.) nerozumieš sa. Už mám toho akurát dosť.