Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj

akurát hovor.

I. prísl. práve, priam: a. sme prišli

II. neskl. príd. vhodný, dobrý, priliehavý, akurátny (v prís.): šaty sú mi a.

III. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu; priam, práve, presne: a. taký, a. sto, a. vtedy; už mám toho a. dosť

2. expr. vyj. zápor, popieranie: no a.! ale kde!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
akurát prísl., neskl. príd. i čast.

akurát neskl. príd.

akurát prísl.

akurát čast.

akurát1 prísl.lat.⟩ hovor. 1. ▶ v tejto chvíli, v tomto momente, bezprostredne teraz, práve: a. prichádzajú; a. svitá; a. večeriame; a. som skončil; Akurát sa mi šiklo, že ste tu. [K. Lazarová]
2. ▶ vo vhodnom, v určenom čase, načas: prišli sme a., film sa práve začína

akurát2 neskl. príd.lat.⟩ hovor. obyč. v prísudkuktorý vyhovuje istým požiadavkám, potrebám; taký, akobyť, presný, správny, vhodný; syn. akurátny: tričko mu bolo a.; Nevesta bola akurát. [V. Ferko]; Oprel som sa o rám dverí, bol mi akurát, a sadol som si na prah. [D. Dušek]

akurát3 čast.lat.⟩ hovor. 1. ▶ vyjadruje výlučnosť, obmedzenie možností na jednu, len, iba, práve: vybrali a. mňa; a. ja som zostala iba ja; môžeš sa a. tak pozerať
2. ▶ zdôrazňuje negatívny postoj ku skutočnosti, túžbu po zmene, práve, priam, úplne: a. teraz; už mám toho a. dosť!; Vzťahy medzi mnou a jeho manželkou neboli akurát najlepšie. [D. Mitana]
3. expr. ▶ vyjadruje dôrazné popieranie, odpor; syn. akurátne: no a. jeho pozvem!; Akurát ti poviem! [K. Jarunková]; Ja mu budem tak akurát veriť. [R. Sloboda]

-át/176544±104: adjektíva (nesklonné) 1. st. 21 akurát/21

-át/176544±104: partikuly 5538 akurát/5538

-át/176544±104 33.18: adverbiá 1. st. 3344 tentokrát/1986 častokrát/1125 akurát/233

-t/1435200±5655 38.34: partikuly 6797→6795
+2
−4
akurát/5538 fakt/974 just/260 direkt/12 ausgerechnet/13→11
+2
−4

-t/1435200±5655 44.22: adverbiá 1. st. 4640→4063
+251
−137
tentokrát/1986 častokrát/1125 furt/490 akurát/233 komplet/103→126
+19
−28
het/109→46
+17
−13
fest/451→35
+150
−33
echt/16 (2/6)

-t/1435200±5655 2.33: adjektíva (nesklonné) 1. st. 1255→1243
+76
−65
fit/905±28 smart/122 kvit/97 komplet/70→42
+31
−27
kaput/31 akurát/21 exit/0→14
+11
−8
echt/9 (1/3)

akurát prísl. ‹l› hovor. práve; presne: prišli a. na poludnie; kabát je mu a.; často v spoj. (chce) mať všetko a. v absolútnom poriadku; v platnosti zdôrazňovacej častice mať niečoho a. dosť; iron. teraz mám a. čas

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akurát 1. p. práve 1, 2, priam 2, 3, už 2 2. p. načas 1 3. p. nie 1


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


načas 1. vo vhodnom al. určenom čase • včasvčasne: autobus prišiel načas, včas; včasne som mu povedal, čo má urobiťpresnehovor. akurát: prišiel si presne, akurát, predstavenie sa práve začínakniž. dochvíľne: každú prácu urobí načas, dochvíľne

2. p. dočasne, zatiaľ 4


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


práve 1. vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť, v tej chvíli, v tú chvíľu • priamteraz: práve, priam začalo pršať; teraz sme prišliuž-už: už, už-už chcel odísť, keď zazvonil telefónhovor.: akurátakurátnedirekt: akurát, akurátne, direkt som sa zobudilzastar. zrovna

2. zdôrazňuje význam nasledujúceho výrazu • priam: táto kniha nie je práve, priam najlacnejšiapriamorovno: uchmatol mi to priamo, rovno spred nosahovor.: akurátakurátnejust: akurát(ne), just tebe to prezradípresne: urobil to práve, presne tak, ako som chcelzastar. zrovna


priam 1. o veľmi malú chvíľu • hneďihneďzaraz: priam, hneď sa vyberie do mesta; ihneď, zaraz musíš s tým skončiť

2. v tej chvíli, v tú chvíľu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • práve: priam, práve, už, keď chcel odísť, začalo pršaťhovor. akurát: akurát sme sa vrátili

3. zdôrazňuje platnosť pripojeného výrazu • priamo: bol to priam, priamo vynikajúci úspechveru: také reči počúvať je až, veru hriechpráverovnohovor.: akurátdirekt: práve, rovno ten tu chýbal; akurát, direkt otec nás musel stretnúťdoslovadoslovne: na deťoch oblečenie doslova, doslovne horí

4. p. takmer 5. p. sám 5 6. p. tesne 1


priliehavý 1. urobený presne na mieru; tesne priliehajúci k niečomu • upätý: priliehavý, upätý kabáthovor.: pasentnývypasovanýhovor. neskl. akurát: priliehavé, vypasované, pasentné sako; šaty sú akuráttesnýúzky (op. voľný): rada nosila tesné, úzke sukne, nohavice

2. p. výstižný, primeraný


rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamoprosto: cesta viedla prosto ku kaštieľuneohnutonezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôtydorovnanarovno: dorovna, narovno vykopaná ryhaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystretovypätovypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystretovztýčenenarovnanevyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnanekolmo: palice trčia kolmo k nebuzvislozvisle: obraz je zavesený rovno, zvisloexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuškofraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovnehorizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doskadorovnanarovno: dorovna, narovno uložené potrubieexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamopriamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľuprosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamopresne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestejprávehovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamootvoreneúprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalonezaobalenenezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehaťprostodoprostadorovnafraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslíkniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneďihneďpriamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkémubezodkladnenaskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrncabezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfanesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamopriam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráčiprávehneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

akurát hovor.

1. prísl. priam, práve: Akurát mu to bolo na jazyku, čo Matej povedal. (Kuk.)

2. neskl. príd. v prísudku so sponou vo význame vhodný, dobrý: Šaty sú mi akurát.

3. má povahu zdôrazňujúcej častice; priam, práve, presne: a. taký, a. ty, a. desať, a. dnes; Prišiel ta akurát vtedy, keď aj Bartoš. (Hor.)

4. má povahu modálnej častice; ozaj, naozaj, veru: No, ty sa akurát rozumieš do toho (Tim.) nerozumieš sa. Už mám toho akurát dosť.

akorát p. akurát


akurát (akorát)
I. prísl. csl vyjadruje súčasnosť al. bezprostrednú časovú blízkosť; práve: Akurát son si na ťeba hútala a uš si aj tu (Pukanec LVI); Akurád šiou̯ po uľici poľicajt (Stožok ZVO); Ja̋ som akurád mala ten paľinoví čaj navarení, nu som ím (husom) naľa̋la do krku každej (Žaškov DK); Akorá_con ťa zbadala, reku iďen za ťebú (Čičmany ŽIL); Poslenné kone akurát predali na michalskén jarmeku (Trenč. Závada TRČ); Akurád bóv pohrep cintoríňe (Lapáš NIT); Ľem co to zrobil, akurat prišľi žandare, ta ho čapľi (Letanovce SNV); Akurad mi to hutoril (Remeniny GIR); Akurat prišla suśeda (M. Zalužice MCH)
II. príd. neskl. strsl, zsl (v mennom prísudku) primeraný, dobrý, celkom vyhovujúci: Bou̯ takí akurát (St. Hory BB); Akieže sa ťi tie nohavice? Takie akurát (Detv. Huta ZVO); Nemohli ju (pec) ňijak vikúrit, abi biu̯a akurát (Jablonové MAL); Múj stríček mosá mied dicki šecko akorát (Kúty SKA)
III. čast.
1. csl zdôrazňuje platnosť výrazu; práve, priam: Ako on (drevorubač) utekau̯ vbok, tak kuz akurád za ním (Pribylina LM); Akorát teda keď umierau̯, son tam bola (Lipník PDZ); Akurád na tebe šekám (Rochovce ROŽ); Tí šati su mu akurád dobré (Lukáčovce HLO); To bulo u oktobru a to akurad nam pasovalo (Brezina TRB)
2. csl dotvrdzuje platnosť výpovede; ozaj, veru, skutočne: To akurád len čo sťe si zemiaki zasaďeli, fazuli kúšťok, ale inšie sťe tu ňemohli ňiš (Kľak NB); Lúg ňeňi, sena sa ňedá narobidz, ňeňi dze, ľen akurát s tíh roľí čo (Podmanín PB); Teda aj mi sme čakali každú chvílu, že sa tak stane. Aj akurát (Záh. Ves MAL); Miśľiž, že ci to akura_dam? (Markušovce SNV)
3. csl expr. pri zvolacej intonácii vyjadruje zápor; vôbec nie: No, ti mi akurát spomuožeš! (Prievidza); Akurát, aňi ma ňehňe! (Návojovce TOP); Akurát ťi to urobím! (Pečenice LVI); Akurát tebe son to kúpila, mám já komu! (Brestovany TRN); Ta to akurat pravda! (Dl. Lúka BAR)
4. csl vyjadruje výlučnosť; iba, len: Horúčku mau̯ tricaďevä_ctupňou, a doma ľieku ňijakého, akurá_čípkoví čaj (Ležiachov MAR); Po ten rifák sa to oťťalo, akurád rifág ňechali (Semerovo HUR); Us sa tu šecci, akurát ti si chíbav (Lapáš NIT); Akurád že mieu̯ v nedzelu na to maso (Jablonové MAL); Ta uona jih ňeruši (peniaze), akurad arendu zaplaci a tiśice ma zloženi (Sobrance)

akurát prísl lat presne: gestli gust wsseczko acurat netrefi, precza wssak z wiečzi stranky se trefi (Kal 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu