akože
1. zám. prísl. v samostatných opytovacích al. zvolacích vetách zosilnené ako: Akože sa máte? — Veď nemal srdca k človeku, akože ho mohol mať k zvieraťu? (Janč.) Akože môžeš s takým dačím rátať? (Krno)
2. hovor. má povahu citoslovca al. častice a vyjadruje dôrazné prisviedčanie (= pravdaže, áno): A ty, Elenka, prídeš? — Akože! (Sládk.) Máš rýľ? — Akože. Mám. (Hor.) A si vzala otcov uzlík, há? — Akože by som nie! (Gab.)