akord1 -du pl. N -dy I -dmi m. ⟨fr.⟩ 1. hud. ▶ súzvuk troch al. viacerých rôznych tónov tvoriacich určitú jednotku: úvodný, záverečný, posledný a.; mäkký, melodický a.; klavírne, gitarové akordy; rozložený a.; zahrať pár akordov; zazneli prvé akordy slovenskej hymny; Tóny splynuli v majestátny akord. [Š. Žáry] 2. ▶ charakteristický prvok niečoho, tón: vniesť do rokovania nesúladný a.; Nachádzal veselé, dobrodružné akordy života. [InZ 2002]
akord2 -du pl. N -dy I -dmi m. ⟨nem. ‹ fr.⟩ ekon. ▶ pracovná úloha, pri ktorej sa odmeňuje vykonanie celého diela bez ohľadu na čas, úkol; mzda za takúto pracovnú úlohu: pracovať na a., za a., v akorde; stanoviť a. vopred; Akord je akord, ide o marky, za deň ich môžu zarobiť aj po päť. [L. Hagara]; Pôjdeme na Horniaky rúbať stromy. Tam sa zjednáš na akord. [B. Tinák]