akord1 -u m. ‹f› hud. súzvuk troch al. viacerých tónov tvoriaci určitú jednotku: konsonantný, disonantný a.;
akordový1 príd.: a-é značky systém písmen al. čísel na označenie daného akordu
akord2 -u m. ‹n < f› ekon. úkolová práca (podľa určitej výkonovej normy a mzdovej tarify): pracovať v a-e;
akordový2, akordný príd. úkolový: a-á práca, mzda, sadzba;
akordne prísl.