Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
ako1 zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na spôsob: ako sa mu darí?; ako sa vám páčilo v divadle?
2. ▶ v zvolacích vetách má expresívne zafarbenie: ako je tu ticho!; ako málo potrebuje človek k šťastiu!; chceš tu zostať cez prázdniny? - ako veľmi!
3. obyč. v dvojčlenných výrazoch ako - tak; tak - ako; taký - ako ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, príslovkovú: ako sa rozhodol, tak spravil; nebolo to také jednoduché, ako si to myslel
4. v spojeniach ako kde, ako kedy, ako kto, ako ktorý ▶ v odpovedi vyjadruje rozmanitosť, neurčitosť podľa okolností: sú podmienky vyhovujúce? - ako kde; máš rád sladké? - ako kedy; všetci prišli načas? - ako kto; všetky médiá informovali nepravdivo? - ako ktoré
5. v spojení so slovesom byť al. mať a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ vyjadruje možnosť al. nemožnosť vykonať daný dej: je ho ako zastúpiť; nemajú ako prísť, autobus zrušili
6. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ako - tak ▶ vyjadruje intenzitu deja (spolu s opakovaním slovesa): ako šibrinkuje, tak šibrinkuje tým nožom; ako pchá, tak pchá do seba tie halušky
◘ fraz. ako áno - ako nie nevie sa, akým spôsobom; nevedno ako
ako2 spoj. podraďovacia 1. ▶ vyjadruje prirovnávanie vlastnosti, činnosti, stavu niekoho al. niečoho k niekomu al. k niečomu: internet ako ideálne riešenie; spotený ako myš; je rovnako tvrdohlavá ako on
2. v spojení s 2. st. prídavného mena al. príslovky ▶ vyjadruje porovnávanie stupňa al. miery vlastnosti dvoch či viacerých osôb, vecí: dcéra je staršia ako syn; v kine je zaujímavejšie ako doma pri televízore; je chladnejšie ako po iné roky; menej ako minulý rok
3. ▶ uvádza predmetovú vetu: počul, ako na ňu kričia; spomenul si, ako to bolo
4. ▶ uvádza doplnok al. doplnkovú vetu: pracoval ako programátor; prihlásili sa ako svedkovia; videl ho, ako vychádza z domu
5. ▶ uvádza prívlastok al. prívlastkovú vetu: maľovanie ako terapia; návrh ako zefektívniť prácu; Ak poznáte spôsob, ako video nahrávať, uvítam vaše rady. [InZ 2001]
6. ▶ uvádza časovú vetu; syn. keď: ako sa blížil večer, začalo sa mu driemať; ako vošiel do izby, všetci zmĺkli; ako sa tak zhovárali, niekto ich oslovil
7. v spojení čo ako ▶ uvádza prípustkovú vetu; syn. hoci, akokoľvek: čo ako sa snažil, prišiel neskoro; čo ako sa pretvarovala, všetci zbadali, že plače
8. ▶ uvádza vsuvku: nuž, ako vidieť, výsledok sa nezmení; a Hromnice, ako je známe, sú 2. februára; ako všetci viete, Grónsko je najväčší ostrov na svete; ako sme sa dozvedeli, tropické horúčavy budú pokračovať aj budúci týždeň
9. i v spojení ako napríklad, ako napr. ▶ uvádza výpočet vecí, javov rovnakého druhu: má rád kolektívne športy, ako basketbal, volejbal, hádzaná; potraviny bohaté na C vitamín, ako napr. citrusové plody, čierne ríbezle, kivi, paprika; Ľudstvo je presvedčené o tom, že kométy predpovedajú zvláštne udalosti, ako napríklad epidémie, vojny, suchá, zemetrasenia. [Sme 1997]
10. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ▶ medzi rovnakými al. rovnorodými pomenovaniami vyjadruje rovnakosť, zľahčovanie odlišností: peniaze ako peniaze; dovolenka ako dovolenka; jeden ako druhý; Veď je to jedno. Ďuro ako Ďuro. [V. Šikula]
11. súčasť frazeologizovanej konštrukcie nie je - ako ▶ vyjadruje netotožnosť objektov rovnakého druhu: nie je chlieb ako chlieb; nie je kamarát ako kamarát; Nie je filozofia ako filozofia. [Slo 2002]
ako3 spoj. priraďovacia 1. v spojeniach ako aj, ako i, ako ani i ako súčasť dvojčlennej spojky tak - ako aj ▶ vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah: treba to pripevniť zhora, ako aj zdola; prišli rodičia, ako i najbližší príbuzní; nezastavil sa tu včera, ako ani v ostatné dni; tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore; tak domáci, ako aj zahraniční účastníci
2. ako súčasť dvojčlennej spojky nie tak - ako ▶ vyjadruje stupňovací vzťah: Chlapci potešili nie tak výsledkami, ako výkonmi. [VNK 2002]; Rozhodnutie vyvolalo nie tak beznádej, ako pasivitu. [Sme 2004]
ako4 čast. hovor. 1. ▶ uvádza doplňujúce vysvetlenie, vsuvku; syn. teda, totiž: Žofia, ako moja dcéra, študuje medzinárodné vzťahy
2. výplnkové slovo ▶ vyjadruje neistotu, pochybnosť o platnosti reprodukovanej informácie; syn. akože: on mu to ako chce povedať
čerthovieako, pís. i čerthovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieako, bohvieako: č. sa mu to podarilo; č. sa dala na také cesty; č. ako sa tam dostali
čertvieako, pís. i čertvie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); syn. čerthovieako, ktovieako, bohvieako: č. to myslel; č. sa to všetko skončí; č. sa mu už mám prihovoriť; Čertvieako, ale nakoniec vždy všetko vyjde. [A. Hykisch]
ktohovieako, pís. i ktohovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); nevedno ako; syn. bohvieako: štverali sme sa k. vysoko, ale výhľad za to nestál; Jedol s chuťou, sťaby ktohovie ako dlho nemal zhola nič na jazyku. [A. Habovštiak]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru deja, stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako: k. sa mu nedarí; k. dobre som nespala; k. vážne sa netvárila
ktovieako, pís. i ktovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); nevedno ako; syn. bohvieako: k. sa to vyvinie; k. dlho sa tam ide; nejako, k. podliezla plot a ušla; stráži si svoj k. nahanobený majetok [Sme 1994]; Ona ma už nepoznáva, akoby som sa ktovieako zmenil. [LT 2001]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru deja, stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako: nemal sa tam k.; k. sa o to nezaujímal; niežeby sa v tom k. vyznal; myslí si, že je k. vtipný; sú presvedčení, že nám k. pomohli; nie je k. zábavný, zhovorčivý; netváril sa k. optimisticky; nevyzeral k. zdravo; nemali k sebe k. blízko
neviemako, pís. i neviem ako zám. neurčité príslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitú mieru, rozmer; syn. ktovieako: zjedli sme koláč neviem ako rýchlo; vráti sa n. neskoro; Sme spolu už neviem ako dlho. [S. Marec]
2. ▶ odkazuje na neobmedzene veľkú mieru, intenzitu, kvalitu (často so záporným hodnotením), akokoľvek; syn. ktovieako: aj keby sa neviem ako snažil, už mu neverím; Nebol by to priznal, ani keby bola pozrela na neho neviemako prísne. [A. Baláž]; A muži - aj keď neviemako vzdelaní - jej vtedy prichodili ako ožrani. [J. Johanides]
3. v záporných vetách ▶ označuje plnú al. veľkú mieru stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. ktovieako: nevyznal sa v hudbe neviem ako dobre; Vari si nemyslíš, že neviemako zarábam. [J. Špaček]; Netrhá mi neviemako srdce, no v jej prítomnosti sa cítim dobre. [Š. Žáry]; Chodec bez topánok sa nemôže neviemako sústrediť na okolitý svet. [S. Rakús]
pánbohvieako, pís. i pánbohvie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. zried. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením), nevedno ako; syn. bohvieako, ktovieako, ktohovieako: dostal sa sem p.; vyrastie p. ako vysoko; čakali p. ako dlho
2. obyč. v záporových vetách ▶ vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastností, nijako mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako, ktovieako: nezachoval sa k nám p.
paromvieako, pís. i paromvie ako zám. neurčité príslovkové hovor. zastaráv. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením), nevedno ako, ktovieako; syn. čertvieako: p. sa dostal k peniazom; p. to jedlo pripravili