Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj priezviská

ako

I. zám. opyt. príslov.

1. expr. i akože vyj. otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu: ako(že) sa máte? na a. dlho príde?

2.citový ukaz. význ. (vo zvol. vetách): a. je tu krásne! Ľúbiš ma? – a a.! veľmi; a., ty si zase tu?

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu predmetovú, príslovkovú (často súvzťažné a. – tak, tak – a., taký – a.): a. prišiel, tak odišiel; tak to vyšlo, a. si plánoval; nie som taký slabý, a. si myslíš

4. a. kto, a. ktorý, a. kde, a. kedy (v odpovedi) vyj. neurčitosť; podľa okolností: aká bola úroda? – a. kde nie všade rovnaká

5. v spoj. so slovesom byť al. mať a inf. vyj. (ne)schopnosť realizovať dej: jesto ho a. nahradiť; má a. prísť

a. (áno) – a. nievýznam blízky výrazu nevedno ako: a. sa stalo, a. nie, ocitol sa v núdzi

II. spoj.

A. podraď. uvádza vetu (výraz)

1. porovnávaciu (-cí); ani: biely a. sneh, chlap a. hora, brat je starší, a. som ja

2. predmetovú: cítil, a. slabne; premýšľal, a. napraviť chybu

3. časovú; keď: odvtedy a. má deti, má málo času; a. tak kráčal, zbadal horáreň; prv a., skôr a. sa rozhodneš, napíš

4. prípustkovú (obyč. vo výraze čo a.): čo a. sa namáhal, nestihol to

5. doplnkovú a doplnok: počul ho, a. sa smeje; pôsobil a. dirigent

6. prívlastkovú a prívlastok: námety, a. znížiť kriminalitu; pravda a. zhoda poznania a bytia

7. uvádza príklad al. výpočet: slová a. delta, elektrón sú gréckeho pôvodu; ovocie a. slivky, hrušky, jablká...

8. uvádza vysvetlenie: a. je známe, a. vidieť, jazyk sa vyvíja; hovor. počas stretnutia, a. toho maturitného, ...

9. ako že, pís. i akože vyj. dôrazné uistenie: vyhráme, a. že tu stojím

10. vyj. stotožňovanie, zľahčovanie ap. (medzi rovnakým výrazom): nie sú peniaze a. peniaze; jeden a. druhý

B. priraď. vyj.

1. a. aj, a. i, a. ani zdôraznený zlučovací vzťah: otec, a. aj jeho deti; nešiel do práce, a. ani k lekárovi

2. nie tak – a. vyj. stupňovací vzťah: nie tak jeho nadanie, a. skôr pracovitosť

III. čast. hovor., expr. i akože uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch ap.: ty si ho a., akože vyhodil?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ako, akože zám., spoj. i čast.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ako1 zám. opytovacie príslovkové 1. ▶ uvádza otázku vzťahujúcu sa na spôsob: ako sa mu darí?; ako sa vám páčilo v divadle?
2. ▶ v zvolacích vetách má expresívne zafarbenie: ako je tu ticho!; ako málo potrebuje človek k šťastiu!; chceš tu zostať cez prázdniny? - ako veľmi!
3. obyč. v dvojčlenných výrazoch ako - tak; tak - ako; taký - ako ▶ uvádza vedľajšiu vetu predmetovú, príslovkovú: ako sa rozhodol, tak spravil; nebolo to také jednoduché, ako si to myslel
4. v spojeniach ako kde, ako kedy, ako kto, ako ktorý ▶ v odpovedi vyjadruje rozmanitosť, neurčitosť podľa okolností: sú podmienky vyhovujúce? - ako kde; máš rád sladké? - ako kedy; všetci prišli načas? - ako kto; všetky médiá informovali nepravdivo? - ako ktoré
5. v spojení so slovesom byť al. mať a s neurčitkom plnovýznamového slovesa ▶ vyjadruje možnosť al. nemožnosť vykonať daný dej: je ho ako zastúpiť; nemajú ako prísť, autobus zrušili
6. súčasť frazeologizovanej konštrukcie ako - tak ▶ vyjadruje intenzitu deja (spolu s opakovaním slovesa): ako šibrinkuje, tak šibrinkuje tým nožom; ako pchá, tak pchá do seba tie halušky
fraz. ako áno - ako nie nevie sa, akým spôsobom; nevedno ako

ako2 spoj. podraďovacia 1. ▶ vyjadruje prirovnávanie vlastnosti, činnosti, stavu niekoho al. niečoho k niekomu al. k niečomu: internet ako ideálne riešenie; spotený ako myš; je rovnako tvrdohlavá ako on
2. v spojení s 2. st. prídavného mena al. príslovky ▶ vyjadruje porovnávanie stupňa al. miery vlastnosti dvoch či viacerých osôb, vecí: dcéra je staršia ako syn; v kine je zaujímavejšie ako doma pri televízore; je chladnejšie ako po iné roky; menej ako minulý rok
3. ▶ uvádza predmetovú vetu: počul, ako na ňu kričia; spomenul si, ako to bolo
4. ▶ uvádza doplnok al. doplnkovú vetu: pracoval ako programátor; prihlásili sa ako svedkovia; videl ho, ako vychádza z domu
5. ▶ uvádza prívlastok al. prívlastkovú vetu: maľovanie ako terapia; návrh ako zefektívniť prácu; Ak poznáte spôsob, ako video nahrávať, uvítam vaše rady. [InZ 2001]
6. ▶ uvádza časovú vetu; syn. keď: ako sa blížil večer, začalo sa mu driemať; ako vošiel do izby, všetci zmĺkli; ako sa tak zhovárali, niekto ich oslovil
7. v spojení čo ako ▶ uvádza prípustkovú vetu; syn. hoci, akokoľvek: čo ako sa snažil, prišiel neskoro; čo ako sa pretvarovala, všetci zbadali, že plače
8. ▶ uvádza vsuvku: nuž, ako vidieť, výsledok sa nezmení; a Hromnice, ako je známe, sú 2. februára; ako všetci viete, Grónsko je najväčší ostrov na svete; ako sme sa dozvedeli, tropické horúčavy budú pokračovať aj budúci týždeň
9. i v spojení ako napríklad, ako napr. ▶ uvádza výpočet vecí, javov rovnakého druhu: má rád kolektívne športy, ako basketbal, volejbal, hádzaná; potraviny bohaté na C vitamín, ako napr. citrusové plody, čierne ríbezle, kivi, paprika; Ľudstvo je presvedčené o tom, že kométy predpovedajú zvláštne udalosti, ako napríklad epidémie, vojny, suchá, zemetrasenia. [Sme 1997]
10. súčasť frazeologizovanej konštrukciemedzi rovnakými al. rovnorodými pomenovaniami vyjadruje rovnakosť, zľahčovanie odlišností: peniaze ako peniaze; dovolenka ako dovolenka; jeden ako druhý; Veď je to jedno. Ďuro ako Ďuro. [V. Šikula]
11. súčasť frazeologizovanej konštrukcie nie je - ako ▶ vyjadruje netotožnosť objektov rovnakého druhu: nie je chlieb ako chlieb; nie je kamarát ako kamarát; Nie je filozofia ako filozofia. [Slo 2002]

ako3 spoj. priraďovacia 1. v spojeniach ako aj, ako i, ako ani i ako súčasť dvojčlennej spojky tak - ako aj ▶ vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah: treba to pripevniť zhora, ako aj zdola; prišli rodičia, ako i najbližší príbuzní; nezastavil sa tu včera, ako ani v ostatné dni; tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore; tak domáci, ako aj zahraniční účastníci
2. ako súčasť dvojčlennej spojky nie tak - ako ▶ vyjadruje stupňovací vzťah: Chlapci potešili nie tak výsledkami, ako výkonmi. [VNK 2002]; Rozhodnutie vyvolalo nie tak beznádej, ako pasivitu. [Sme 2004]

ako4 čast. hovor. 1. ▶ uvádza doplňujúce vysvetlenie, vsuvku; syn. teda, totiž: Žofia, ako moja dcéra, študuje medzinárodné vzťahy
2. výplnkové slovo ▶ vyjadruje neistotu, pochybnosť o platnosti reprodukovanej informácie; syn. akože: on mu to ako chce povedať


čerthovieako, pís. i čerthovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu (často so záporným hodnotením); syn. čertvieako, bohvieako: č. sa mu to podarilo; č. sa dala na také cesty; č. ako sa tam dostali


čertvieako, pís. i čertvie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); syn. čerthovieako, ktovieako, bohvieako: č. to myslel; č. sa to všetko skončí; č. sa mu už mám prihovoriť; Čertvieako, ale nakoniec vždy všetko vyjde. [A. Hykisch]


ktohovieako, pís. i ktohovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); nevedno ako; syn. bohvieako: štverali sme sa k. vysoko, ale výhľad za to nestál; Jedol s chuťou, sťaby ktohovie ako dlho nemal zhola nič na jazyku. [A. Habovštiak]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru deja, stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako: k. sa mu nedarí; k. dobre som nespala; k. vážne sa netvárila


ktovieako, pís. i ktovie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením); nevedno ako; syn. bohvieako: k. sa to vyvinie; k. dlho sa tam ide; nejako, k. podliezla plot a ušla; stráži si svoj k. nahanobený majetok [Sme 1994]; Ona ma už nepoznáva, akoby som sa ktovieako zmenil. [LT 2001]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru deja, stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako: nemal sa tam k.; k. sa o to nezaujímal; niežeby sa v tom k. vyznal; myslí si, že je k. vtipný; sú presvedčení, že nám k. pomohli; nie je k. zábavný, zhovorčivý; netváril sa k. optimisticky; nevyzeral k. zdravo; nemali k sebe k. blízko


neviemako, pís. i neviem ako zám. neurčité príslovkové hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitú mieru, rozmer; syn. ktovieako: zjedli sme koláč neviem ako rýchlo; vráti sa n. neskoro; Sme spolu už neviem ako dlho. [S. Marec]
2. ▶ odkazuje na neobmedzene veľkú mieru, intenzitu, kvalitu (často so záporným hodnotením), akokoľvek; syn. ktovieako: aj keby sa neviem ako snažil, už mu neverím; Nebol by to priznal, ani keby bola pozrela na neho neviemako prísne. [A. Baláž]; A muži - aj keď neviemako vzdelaní - jej vtedy prichodili ako ožrani. [J. Johanides]
3. v záporných vetách ▶ označuje plnú al. veľkú mieru stavu, vlastnosti (záporom obmedzenú), veľmi, mimoriadne, osobitne; syn. ktovieako: nevyznal sa v hudbe neviem ako dobre; Vari si nemyslíš, že neviemako zarábam. [J. Špaček]; Netrhá mi neviemako srdce, no v jej prítomnosti sa cítim dobre. [Š. Žáry]; Chodec bez topánok sa nemôže neviemako sústrediť na okolitý svet. [S. Rakús]


pánbohvieako, pís. i pánbohvie ako zám. neurčité príslovkové hovor. expr. zried. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením), nevedno ako; syn. bohvieako, ktovieako, ktohovieako: dostal sa sem p.; vyrastie p. ako vysoko; čakali p. ako dlho
2. obyč. v záporových vetách ▶ vyjadruje obmedzenie miery deja, stavu, vlastností, nijako mimoriadne, osobitne; syn. bohvieako, ktovieako: nezachoval sa k nám p.


paromvieako, pís. i paromvie ako zám. neurčité príslovkové hovor. zastaráv. ▶ odkazuje na neurčitosť spôsobu, neurčitým, neznámym spôsobom (často so záporným hodnotením), nevedno ako, ktovieako; syn. čertvieako: p. sa dostal k peniazom; p. to jedlo pripravili

ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš?nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ?nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masleakoby: oblaky sú akoby namaľovanépoet.: sťasťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka)než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladalizried. čo: zje toľko čo otecnár. al. poet. jaknár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko)nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ako1 zám. prísl.

1. uvádza priamu al. nepriamu otázku, ktorou sa pýtame na spôsob al. mieru: Ako sa máte? Ako sa to stalo? Ako ďaleko je odtiaľto na námestie? Ako si to vlastne predstavuješ? Pýtam sa ťa, ako si sem prišiel.

2. uvádza zvolacie vety: Ako je tu krásne!

3. má povahu citovej častice al. citoslovca a vyjadruje prekvapenie, rozhorčenie: Vari mám podpáliť garbiareň a dostať sa ešte do basy, či ako? (Krno) Ako, ty si zas tu?

ako by nie vyjadruje dôrazné prisviedčanie, pravdaže, samozrejme: Či by si takto vedel streliť? — Ako by nie! (Ondr.); veď i ako by, ako by aj dodatočne zdôrazňuje zápornú výpoveď, ako by aj nie kladnú výpoveď: Prezerali knihu, ale málo vyrozumeli z nej. Veď i ako by! Ani litery nieako litery. (Kuk.) Aspoň od nikoho nepočuješ slova: Mať, otec ... zbohom. Ako by aj! Veď ideme o sto a sto vierst bližšie. (Taj.) Ešte sa mu chce robiť, ako by aj nie, veďpre koho. (Jes-á)

4. ako-tak blíži sa významu prísloviek akosi, nejako; zhruba, zväčša: Koľko ich umrelo, to si ešte akotak zapamätal. (Krno) Aparát bol teda ako-tak hotový. Mohol fungovať. (Jes.)

5. v spojení ako (áno), ako nie blíži sa významu neurčitých výrazov akosi, nejako, nevedno ako: Ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, opozdil sa s robotou. (Kuk.)

6. vo výrazoch čo ako, hoci ako má povahu neurč. zám. prísl. s významom pripúšťacím (= akokoľvek): Ale hájnik, čo sa ako silil, predsa mu to uznať nemohol. (Taj.) A že sa panej nesmiem dať, keď mám pravdu, čo by sa ako zlostila. (Janč.) Hoci ako sa snažila ukryť bohaté červenkasté vlasy, nijako sa jej to nedarilo. (Zgur.)

ako2 spoj.

1. porovnávacia (v jednoduchej vete bez čiarky) a) s 1. st. príd., s podst. al. so slovesom, ak sa prirovnáva vlastnosť, činnosť al. stav niečoho al. niekoho k niečomu al. k niekomu podľa niektorej spoločnej črty (často na vyjadrenie vysokého stupňa nejakej vlastnosti osoby al. veci): biely ako sneh, pekný ako kvet, tvrdý ako skala, zdravý ako buk, hladný ako vlk; chlap ako buk, chlap ako treba, spal ako poleno; báli sa ho ako čerta; má peňazí ako pliev; chodí ako bez hlavy, ostal ako obarený; b) s 2. st. príd. al. prísl., ak sa porovnáva stupeň tej istej vlastnosti al. miery najmenej u dvoch osôb al. veci (= než): brat je starší ako ja; krajšia je jedľová hora ako dubová; lepšie ako vlani, ako u vás;

2. uvádza porovnávaciu príslovkovú vetu spôsobovú (často vo výrazoch ako keď, ako keby al. v súvzťažných dvojiciach ako ... tak, tak ... ako, taký ... ako): Hovoril, ako keď sa niekto sám so sebou zhovára. (Jes.) Taký rachot je to asi, ako keby v tých mračnách hučali stroje na ohluchnutie. (Fig.) Ako kto robí, tak sa mu vodí. (prísl.) Len tak, ako bola, naľahko oblečená, pobrala sa preč. (Mor.)

3. uvádza príslovkovú vetu časovú (= keď, často vo výraze ako tak, najmä v živom rozprávaní): Takto sa rozprávali odvtedy, ako opustili trhovisko. (Zgur.) Ako prechádzali popri pošte, vzduch sa začal otriasať. (Tat.) Ako obidvaja odkrivkali, Sekera zohnal svojich mužov a posadali na kone. (Jégé) Ako tak kráčajú a blížia sa k prvým domom dediny, začujú hukot motora. (Pláv.)

4. pripája doplnok (vetný člen uvedený spojkou ako je doplnkom, keď ako nemožno nahradiť spojkami ani, než, sťa bez zmeny zmyslu vety; ak je táto zámena možná, nejde o doplnok, ale o príslovkové určenie): Podpíšte sa i vy ako svedkovia. (Taj.) Starý Mliečnik ako osemnásťročný prišiel k sedliakovi za paholka ku koňom. (Taj.)

5. uvádza vetu doplnkovú (býva najmä po slovesách vyjadrujúcich zmyslové vnímanie, ako napr. vyzerať, počuť, pozorovať, vidieť predstaviť si ap.): Hľaďme len na Paľka, ako sa kopŕcka. (Pláv.) A vidím ho, svojho otca, ako prikrčený vchádza do kníhkupectva. (Janč.)

6. uvádza vetu predmetovú: Ten videl dobre, ako sa Martinec bojí. (Hor.) Nevedelo pochopiť, ako mohol plakať, keď ostatní sa tešili. (Janč.)

7. uvádza vetu podmetovú (po neosobných slovesách): Zdalo sa mi, ako keby po správcovej tvári preletel tieň. (Jil.)

8. uvádza vetu prívlastkovú: Odpovedal hlasom, ako keby mal plné ústa fučky. (Taj.)

9. uvádza vysvetľovaciu vetu, voľne vloženú do iného vetného celku al. predsunutú pred inú vetu: ako je známe, ako vieme, ako sme spomenuli, ako sme povedali ap.; Dlhé a dlhé hodinyako sa jasne pamätám — blúdievala som v kruhu okolo stola. (Janč.) Mesto s prílevom ľudí, noviny, biografy, knihy, nemohli mu, ako sa zdalo, poslúžiť nijakým rozptýlením. (Tat.)

10. vo výrazoch ako aj, ako i pripája pričlenený člen vo viacnásobnom výraze (pred ako aj, ako i sa píše čiarka): Naplní sa rozličnými zvukmi zvierat, vtáctva, hmyzu, ľudí, ako aj vody, slnca, vetra. (Švant.)

11. uvádza výpočet príkladov, vecí rovnakého druhu, často v spojení ako napr. (tu sa pred ako píše čiarka pri voľnom pripojení): Dolujú sa tu rôzne rudy, ako (napr.) železo, meď ap.

12. vo výraze ako že uvádza zaverenie, uistenie: Ej, nechže vás tu niektorý nezastihne, lebo, ako že tu stojím, živý odtiaľto neodídete! (Kal.)

13. vyjadruje (so záporom popiera) stotožňovanie: peniaze ako peniaze rovnako platia (drobné i celé); jeden ako druhý obaja sú rovnakí, oba sú rovnaké; nie je človek ako človek nie sme všetci rovnakí

čert ako diabol všetko je rovnaké, ani jedno (jeden) ani druhé (druhý) nestojí za nič; ako taký sám, sám osebe, samotný: literatúra ako taká sama osebe, samotná;

14. v dvojiciach ako ... tak aj (tak i) al. tak ... ako ajstupňovací význam priraďovacích spojok i ... i, aj ... aj: Ináč teraz i maličký braček púta ako našu, tak i jej pozornosť. (Šolt.)

15. čast. hovor.význam vysvetľujúcej vložky „rozumejte, totiž“: On, ako môj syn Tomáš, vychodil veľké školy. (Tat.)

16. s opakovaným slovom má povahu citovej častice, vyjadruje ľahostajnosť: Veď už noha ako noha, len keby ste mohli robiť (Čaj.) na nohe nezáleží


pouvažovať, -uje, -ujú dok. (nad čím, o čom i so spoj. ako) nejaký čas, trochu uvažovať, popremýšľať: p. nad problémom; Pouvažujte o tom, a zajtra mi poviete, ako ste sa rozhodli. (Zúb.) Občas zastal, pouvažoval, ako sa najlepšie vyjadriť. (Tomašč.)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko AKO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 34×, celkový počet lokalít: 10, v lokalitách:
SOBLAHOV, okr. TRENČÍN – 9×;
KUBRÁ (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 7×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 6×;
KOCURANY, okr. PRIEVIDZA – 3×;
MALÉ OZOROVCE, okr. TREBIŠOV – 2×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 2×;
VEČA (obec ŠAĽA), okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 2×;
HORNÉ OBDOKOVCE, okr. TOPOĽČANY – 1×;
OPATOVÁ (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 1×;
KAVEČANY (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor