ako1 zám. prísl.
1. uvádza priamu al. nepriamu otázku, ktorou sa pýtame na spôsob al. mieru: Ako sa máte? Ako sa to stalo? Ako ďaleko je odtiaľto na námestie? Ako si to vlastne predstavuješ? Pýtam sa ťa, ako si sem prišiel.
2. uvádza zvolacie vety: Ako je tu krásne!
3. má povahu citovej častice al. citoslovca a vyjadruje prekvapenie, rozhorčenie: Vari mám podpáliť garbiareň a dostať sa ešte do basy, či ako? (Krno) Ako, ty si zas tu?
● ako by nie vyjadruje dôrazné prisviedčanie, pravdaže, samozrejme: Či by si takto vedel streliť? — Ako by nie! (Ondr.); veď i ako by, ako by aj dodatočne zdôrazňuje zápornú výpoveď, ako by aj nie kladnú výpoveď: Prezerali knihu, ale málo vyrozumeli z nej. Veď i ako by! Ani litery nie sú ako litery. (Kuk.) Aspoň od nikoho nepočuješ slova: Mať, otec ... zbohom. Ako by aj! Veď ideme o sto a sto vierst bližšie. (Taj.) Ešte sa mu chce robiť, ako by aj nie, veď má pre koho. (Jes-á)
4. ako-tak blíži sa významu prísloviek akosi, nejako; zhruba, zväčša: Koľko ich umrelo, to si ešte akotak zapamätal. (Krno) Aparát bol teda ako-tak hotový. Mohol fungovať. (Jes.)
5. v spojení ako (áno), ako nie blíži sa významu neurčitých výrazov akosi, nejako, nevedno ako: Ako sa stalo, ako nie, dosť na tom, opozdil sa s robotou. (Kuk.)
6. vo výrazoch čo ako, hoci ako má povahu neurč. zám. prísl. s významom pripúšťacím (= akokoľvek): Ale hájnik, čo sa ako silil, predsa mu to uznať nemohol. (Taj.) A že sa panej nesmiem dať, keď mám pravdu, čo by sa ako zlostila. (Janč.) Hoci ako sa snažila ukryť bohaté červenkasté vlasy, nijako sa jej to nedarilo. (Zgur.)
ako2 spoj.
1. porovnávacia (v jednoduchej vete bez čiarky) a) s 1. st. príd., s podst. al. so slovesom, ak sa prirovnáva vlastnosť, činnosť al. stav niečoho al. niekoho k niečomu al. k niekomu podľa niektorej spoločnej črty (často na vyjadrenie vysokého stupňa nejakej vlastnosti osoby al. veci): biely ako sneh, pekný ako kvet, tvrdý ako skala, zdravý ako buk, hladný ako vlk; chlap ako buk, chlap ako treba, spal ako poleno; báli sa ho ako čerta; má peňazí ako pliev; chodí ako bez hlavy, ostal ako obarený; b) s 2. st. príd. al. prísl., ak sa porovnáva stupeň tej istej vlastnosti al. miery najmenej u dvoch osôb al. veci (= než): brat je starší ako ja; krajšia je jedľová hora ako dubová; lepšie ako vlani, ako u vás;
2. uvádza porovnávaciu príslovkovú vetu spôsobovú (často vo výrazoch ako keď, ako keby al. v súvzťažných dvojiciach ako ... tak, tak ... ako, taký ... ako): Hovoril, ako keď sa niekto sám so sebou zhovára. (Jes.) Taký rachot je to asi, ako keby v tých mračnách hučali stroje na ohluchnutie. (Fig.) Ako kto robí, tak sa mu vodí. (prísl.) Len tak, ako bola, naľahko oblečená, pobrala sa preč. (Mor.)
3. uvádza príslovkovú vetu časovú (= keď, často vo výraze ako tak, najmä v živom rozprávaní): Takto sa rozprávali odvtedy, ako opustili trhovisko. (Zgur.) Ako prechádzali popri pošte, vzduch sa začal otriasať. (Tat.) Ako obidvaja odkrivkali, Sekera zohnal svojich mužov a posadali na kone. (Jégé) Ako tak kráčajú a blížia sa k prvým domom dediny, začujú hukot motora. (Pláv.)
4. pripája doplnok (vetný člen uvedený spojkou ako je doplnkom, keď ako nemožno nahradiť spojkami ani, než, sťa bez zmeny zmyslu vety; ak je táto zámena možná, nejde o doplnok, ale o príslovkové určenie): Podpíšte sa i vy ako svedkovia. (Taj.) Starý Mliečnik ako osemnásťročný prišiel k sedliakovi za paholka ku koňom. (Taj.)
5. uvádza vetu doplnkovú (býva najmä po slovesách vyjadrujúcich zmyslové vnímanie, ako napr. vyzerať, počuť, pozorovať, vidieť predstaviť si ap.): Hľaďme len na Paľka, ako sa kopŕcka. (Pláv.) A vidím ho, svojho otca, ako prikrčený vchádza do kníhkupectva. (Janč.)
6. uvádza vetu predmetovú: Ten videl dobre, ako sa Martinec bojí. (Hor.) Nevedelo pochopiť, ako mohol plakať, keď ostatní sa tešili. (Janč.)
7. uvádza vetu podmetovú (po neosobných slovesách): Zdalo sa mi, ako keby po správcovej tvári preletel tieň. (Jil.)
8. uvádza vetu prívlastkovú: Odpovedal hlasom, ako keby mal plné ústa fučky. (Taj.)
9. uvádza vysvetľovaciu vetu, voľne vloženú do iného vetného celku al. predsunutú pred inú vetu: ako je známe, ako vieme, ako sme spomenuli, ako sme povedali ap.; Dlhé a dlhé hodiny — ako sa jasne pamätám — blúdievala som v kruhu okolo stola. (Janč.) Mesto s prílevom ľudí, noviny, biografy, knihy, nemohli mu, ako sa zdalo, poslúžiť nijakým rozptýlením. (Tat.)
10. vo výrazoch ako aj, ako i pripája pričlenený člen vo viacnásobnom výraze (pred ako aj, ako i sa píše čiarka): Naplní sa rozličnými zvukmi zvierat, vtáctva, hmyzu, ľudí, ako aj vody, slnca, vetra. (Švant.)
11. uvádza výpočet príkladov, vecí rovnakého druhu, často v spojení ako napr. (tu sa pred ako píše čiarka pri voľnom pripojení): Dolujú sa tu rôzne rudy, ako (napr.) železo, meď ap.
12. vo výraze ako že uvádza zaverenie, uistenie: Ej, nechže vás tu niektorý nezastihne, lebo, ako že tu stojím, živý odtiaľto neodídete! (Kal.)
13. vyjadruje (so záporom popiera) stotožňovanie: peniaze ako peniaze rovnako platia (drobné i celé); jeden ako druhý obaja sú rovnakí, oba sú rovnaké; nie je človek ako človek nie sme všetci rovnakí
● čert ako diabol všetko je rovnaké, ani jedno (jeden) ani druhé (druhý) nestojí za nič; ako taký sám, sám osebe, samotný: literatúra ako taká sama osebe, samotná;
14. v dvojiciach ako ... tak aj (tak i) al. tak ... ako aj má stupňovací význam priraďovacích spojok i ... i, aj ... aj: Ináč teraz i maličký braček púta ako našu, tak i jej pozornosť. (Šolt.)
15. čast. hovor. má význam vysvetľujúcej vložky „rozumejte, totiž“: On, ako môj syn Tomáš, vychodil veľké školy. (Tat.)
16. s opakovaným slovom má povahu citovej častice, vyjadruje ľahostajnosť: Veď už noha ako noha, len keby ste mohli robiť (Čaj.) na nohe nezáleží
pouvažovať, -uje, -ujú dok. (nad čím, o čom i so spoj. ako) nejaký čas, trochu uvažovať, popremýšľať: p. nad problémom; Pouvažujte o tom, a zajtra mi poviete, ako ste sa rozhodli. (Zúb.) Občas zastal, pouvažoval, ako sa najlepšie vyjadriť. (Tomašč.)