akceptácia -ie ž.
akceptácia -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ prijatie, uznanie niečoho jestvujúceho, nevyhnutného, pravdivého; syn. akceptovanie: úplná, vzájomná a.; mediálna a. hnutia; spoločenská a. premiéra; a. návrhu, podmienok; a. platobnej karty; a. vzájomných rozdielov; miera akceptácie predkladaných výsledkov; a. noriem správania občanmi; a. certifikácie medzinárodnou organizáciou 2. fin. ▶ potvrdenie záväzku: a. zmenky písomné prijatie cudzej zmenky, akcept 3. psych., sociol. ▶ (v medziľudských vzťahoch) prijatie, prijímanie jednotlivca ďalšou osobou al. skupinou: a. sluchovo postihnutých; vývoj akceptácie osobnosti
akceptácia -ie ž. ‹l› kniž. a odb. prijímanie, prijatie: peňaž. akcept 1; psych., sociol. (v medziľudských vzťahoch) prijímanie, prijatie jednotlivca ďalšou osobou al. skupinou;
akceptačný príd.
akceptácia, -ie ž.
1. kniž. prijatie niečoho, súhlas s niečím;
2. odb. právoplatné uznanie záväzku, súhlas so zaplatením: a. zmenky;
akceptačný príd. k 2: a úver
akceptácia ž lat adm potvrdenie o prijatí, o prevzatí: za ustnu a konsku portiu acceptatiu od slawneg stolicze sme prigali (LUDROVÁ 1769); az dosawaď od s. stolice žadnu acceptatiu zme nemely (DECHTÁRE 1773)