akcent -u m. ‹l›
1. lingv. silové i melodické odlíšenie slabiky slova od okolitých slabík (slovný prízvuk) al. slabiky slova v rámci vety (vetný prízvuk), prízvuk: silový, dynamický, tónový a.; pevný, viazaný, voľný, pohyblivý a.; melodický a.; polygr. diakritické znamienka pri literách
2. svojráznosť v reči, vo výslovnosti určitej osoby, najmä pri používaní cudzieho jazyka, prípadne nárečia
3. kniž. zdôraznenie niečoho, dôraz na niečo, závažné hľadisko, zreteľ a pod.: položiť a. na výchovu