ak spoj. podraď.
1. uvádza podmieňovacie vety a) pri skutočnej podmienke (s oznamovacím spôsobom): Nazdala sa, že Ďuro bude šťastný, ak sa k nemu zníži. (Skal.); b) pri možnej podmienke (s podmieňovacím spôsobom): Ak by to nepomáhalo, zastreli by mu klietku. (Jes.)
2. uvádza vety pripúšťacie pri miernej prípustke: Obliekli ich do uniformy, ak sa to totiž uniformou pomenovať dalo. (Urb.) Včera som zaznačil všetko presne, ak reku by sme sa niekde mýlili. (Hor.)
3. uvádza vetu, ku ktorej je druhá v odpore (= kým): Ak vlani ešte stál vo vzduchoprázdnej próze, dnes iste vyčarí najkrajšiu z jarných ód. (Žáry)
4. v spojovacom výraze iba ak (po zápore) má význam pripúšťací: No nenašli sme, iba ak starú podkovu. (Taj.)
5. v spojovacom výraze iba ak (by) (po zápore) má význam pripúšťací a zároveň vylučovací: Všetci sú doma, ale starý Tvrdoň že nepôjde. — Netárajte! Iba ak by bol chorý. (Taj.)
6. v spojovacom výraze iba ak, len ak má význam vylučovací: Musíme najsamprv skúsiť a len ak sa nám vydarí, potom začneme sadiť. (Stod.)
7. často v spojení najviac ak v samostatných vetách vyjadruje pripúšťanie a blíži sa významu častíc asi, azda, hádam ap.: Mal najviac ak tridsať rokov.
8. nár. v spojení ak ... tak (= ako ... tak) s opakovaným slovom (obyč. slovesom) vyjadruje intenzitu deja: A šuhaj ak sa díva, tak sa díva. (Kal.)
9. nár. ako: Žili, ak sa patrí. (Čaj.)