Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

aký zám. opyt.

1. expr. i akýže vyj. otázku vzťahujúcu sa na vlastnosť, kvalitu al. ich stupeň: aké je to ovocie? aká hlboká je voda?

2.citový ukaz. význ. (vo zvolacích vetách): aká hrôza! aká náhoda! aké strachy! netreba sa báť

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu prívlastkovú, prísudkovú, predmetovú, príslovkovú (často súvzťažné a. – taký, taký – a.): taký plat, a. si zaslúži; a. človek, taká reč; nevie, a. bude výsledok

4. má význ. neurč. zám., nejaký: vezmi dosku, kde aká bude

5. i akýže v rečníckych otázkach má vymedzovací význ.: a. by to malo zmysel nijaký

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
aký, akýže zám.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aký aká aké pl. N mužský živ. akí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný aké zám. opytovacie adjektívne 1. ▶ v opytovacích vetách poukazuje na vlastnosť, kvalitu: a. je to človek?; akých máš kamarátov?; akú knihu teraz čítate?; aké topánky kúpila?
2. ▶ v zvolacích vetách má expresívne zafarbenie: akú radosť si nám urobil!; aká búrka!; aké nešťastie!
3. ▶ v rečníckych otázkach má vymedzovací význam, popiera jestvovanie veci al. javu; syn. nijaký: akú výhodu by nám to prinieslo?!; aký úžitok by bol z takej spolupráce?!
4. ▶ uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu s rozmanitou vetnočlenskou funkciou: páčil sa nám taký, aký bol; má taký plat, aký si zaslúži


čertvieaký -ká -ké pl. N mužský živ. čertvieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný čertvieaké, pís. i čertvie aký čertvie aká čertvie aké zám. neurčité adjektívne hovor. expr. ▶ vyjadruje neurčitosť vlastnosti, stavu, nevedno aký (často so záporným hodnotením); syn. ktovieaký, bohvieaký: vzniesla čertvieakú požiadavku; vyviazol čertvieakým zázrakom; v noci prišiel s kamarátmi, čertvieakými pozbierancami z ulice; Z čertvieakých vonkajších pohnútok čoraz častejšie cestuje. [V. Handzová]


čojaviemaký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké, pís. i čojaviem aký čojaviem aká čojaviem aké zám. neurčité adjektívne hovor. často v spojení s ešte ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti; syn. neviemaký, bohvieaký: jediný správny, odôvodnený a č. ešte prístup; argumenty pokladá za hlúpe, neprimerané a č. ešte aké; povrch vzniknutého čojaviemakého útvaru bol rovnaký ako povrch kvádra; polievka vždy chutí rovnako - či je už cibuľová, rajčiaková, zeleninová alebo čojaviemaká; Tá sa už čosi navyšívala tých obrusov a dečiek, naháčkovala sa záclon a čojaviemakých čipiek! [E. Farkašová]


ktohovieaký -ká -ké pl. N mužský živ. ktohovieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný ktohovieaké, pís. i ktohovie aký ktohovie aká ktohovie aké zám. neurčité adjektívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); nevedno aký; syn. bohvieaký: ponúkali k. šalát; chodia sem ktohovieakí ľudia; Víchrica ho schytila a vlny odniesli ďaleko k čiernej zemi, kde vládol ktohovie aký kráľ. [A. Habovštiak]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru (pozitívnej) vlastnosti (záporom obmedzenú), (veľmi) dobrý, osobitný, mimoriadny; syn. bohvieaký: nie je to k. tanečník; nebol to k. úspech; myslí si, že má k. rešpekt


ktovieaký -ká -ké pl. N mužský živ. ktovieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný ktovieaké, pís. i ktovie aký ktovie aká ktovie aké zám. neurčité adjektívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); nevedno aký; syn. bohvieaký: ponúkali k. šalát; chodia sem ktovieakí ľudia; on je predsa právny, ekonomický a k. ešte expert!; z ktovieakého dôvodu žiadal o komplexné vyšetrenie
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru (pozitívnej) vlastnosti (záporom obmedzenú), (veľmi) dobrý, osobitný, mimoriadny; syn. bohvieaký: nemal k. hlas; nebol to k. lekár; necítil ktovieakú radosť; nebola ktovieaká vodička; namýšľa si, že je k. umelec; Je to celkom pekné slovo, ale obsah nemá ktovieaký pekný. [A. Bednár]


neviemaký -ká -ké, pís. i neviem aký pl. N mužský živ. neviemakí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný neviemaké zám. neurčité adjektívne hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); syn. čojaviemaký, ktovieaký: reklama na neviemakú voňavku; z neviem akého dôvodu sa rozhodol prísť; podľa neviemakých pravidiel to bol ofsajd; zbojnícke, bačovské, regrútske a ešte neviemaké pesničky [J. Beňo]; Jednostaj sa modlila a spovedala z neviemakých hriechov. [L. Ballek]
2. ▶ odkazuje na neobmedzene veľkú mieru, intenzitu vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); syn. ktovieaký: robí sa n. múdry; myslela si, že je neviem aká zaujímavá; Tešil sa, akoby bol vykopal neviemaký poklad. [Š. Žáry]; Ticho zastonal, akoby šlo o neviemakú vážnu vec. [L. Ballek]; Tváriš sa, akoby si mi spravil neviemakú radosť. [D. Kužel]
3. v záporných vetách ▶ odkazuje na veľkú mieru, intenzitu, kvalitu vlastnosti, stavu (záporom obmedzenú), mimoriadny, osobitný; syn. ktovieaký: nehrali n. futbal; nebol n. skúsený; neboli neviem akí veselí; Netúži po neviemakých veľkých a vznešených veciach! [E. Farkašová]


pánbohvieaký -ká -ké pl. N mužský živ. pánbohvieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný pánbohvieaké, pís. i pánbohvie aký zám. neurčité adjektívne hovor. expr. zried. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením), nevedno aký; syn. bohvieaký, ktovieaký, ktohovieaký: pánbohvieaká strana stála proti nemu; bola tam torta, štrúdľa a pánbohvie aké lahôdky ešte; raz to vráti v pánbohvieakých hodnotách
2. obyč. v záporových vetách ▶ vyjadruje obmedzenie miery vlastnosti, nijako osobitný, mimoriadny; syn. bohvieaký, ktovieaký: z domácej strany to nebol p. výkon


paromvieaký -ká -ké pl. N mužský živ. paromvieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný paromvieaké, pís. i paromvie aký zám. neurčité adjektívne hovor. zastaráv. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením), nevedno aký, ktovieaký; syn. čertvieaký: pečivo nezjedli pre paromvieakú chybu; paromvie akí návštevníci prídu

aký p. koľký


koľký vyjadruje otázku zacielenú na miesto v poradí • ktorýaký: Koľkého, ktorého je dnes? Koľkú, akú to má cenu?expr.: koľkýžeakýžektorýže (zdôraznené): Koľkýže, akýže, ktorýže si skončil v súťaži?subšt. koľkáty

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

aký zám.

1. opyt. v priamej al. nepriamej otázke sa ním pýtame na akosť al. vlastnosť (osôb al. vecí): Aké sú to zvuky? (Jégé) Aký je to ten šťastný človek? (Ráz.) Pýtal sa ma, aký je to človek.

2. uvádza zvolacie vety: Ach, aká hrôza, aká nepochopiteľnosť! (Fr. Kráľ) Aké to výhľady, aké náuky, úzkoprsé, tesné! (Kuk.) Aká náhoda!

Aká pomoc! nedá sa nič robiť, niet pomoci. Aký div! niet sa čomu diviť. Aké strachy! netreba sa báť;

3. expr. vyjadruje cit al. náladu (= aký krásny, aký veľký ap.): A ešte že spievať vedela, a aké pesničky! (Zgur.)

4. vzťaž. uvádza vety a) prívlastkové: Na jazyk sa tisne slovo, za aké by Martin neďakoval. (Kuk.); často súvzťažné aký ... taký v porovnávacích vetách: Aký otec, taký syn. (prísl.) Aký človek, taká reč. (prísl.); b) predmetové: Žena netuší, aké starosti doľahli naň. (Kuk.) Ktovie, aký je to človek. (Jes-á)

5. neurč. nejaký: Keď aký groš dostal, letel s ním k materi. (Taj.)

6. vo výraze čo akývýznam pripúšťací (= akýkoľvek, hocijaký): Vidíte, čo som aký, ale luhať neviem. (Šolt.) Utiahne čo aké jarmo. (Hviezd.)

7. aký-taký blíži sa významu neurč. zám. nejaký: mal ešte akú-takú nádej (Krno); možnosť akéhotakého zárobku (Fr. Kráľ)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor