aký zám. opyt.
1. expr. i akýže vyj. otázku vzťahujúcu sa na vlastnosť, kvalitu al. ich stupeň: aké je to ovocie? aká hlboká je voda?
2. má citový ukaz. význ. (vo zvolacích vetách): aká hrôza! aká náhoda! aké strachy! netreba sa báť
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu prívlastkovú, prísudkovú, predmetovú, príslovkovú (často súvzťažné a. – taký, taký – a.): má taký plat, a. si zaslúži; a. človek, taká reč; nevie, a. bude výsledok
4. má význ. neurč. zám., nejaký: vezmi dosku, kde aká bude
5. i akýže v rečníckych otázkach má vymedzovací význ.: a. by to malo zmysel nijaký
aký p. koľký
koľký vyjadruje otázku zacielenú na miesto v poradí • ktorý • aký: Koľkého, ktorého je dnes? Koľkú, akú to má cenu? • expr.: koľkýže • akýže • ktorýže (zdôraznené): Koľkýže, akýže, ktorýže si skončil v súťaži? • subšt. koľkáty
aký zám.
1. opyt. v priamej al. nepriamej otázke sa ním pýtame na akosť al. vlastnosť (osôb al. vecí): Aké sú to zvuky? (Jégé) Aký je to ten šťastný človek? (Ráz.) Pýtal sa ma, aký je to človek.
2. uvádza zvolacie vety: Ach, aká hrôza, aká nepochopiteľnosť! (Fr. Kráľ) Aké to výhľady, aké náuky, úzkoprsé, tesné! (Kuk.) Aká náhoda!
● Aká pomoc! nedá sa nič robiť, niet pomoci. Aký div! niet sa čomu diviť. Aké strachy! netreba sa báť;
3. expr. vyjadruje cit al. náladu (= aký krásny, aký veľký ap.): A ešte že spievať vedela, a aké pesničky! (Zgur.)
4. vzťaž. uvádza vety a) prívlastkové: Na jazyk sa tisne slovo, za aké by Martin neďakoval. (Kuk.); často súvzťažné aký ... taký v porovnávacích vetách: Aký otec, taký syn. (prísl.) Aký človek, taká reč. (prísl.); b) predmetové: Žena netuší, aké starosti doľahli naň. (Kuk.) Ktovie, aký je to človek. (Jes-á)
5. neurč. nejaký: Keď aký groš dostal, letel s ním k materi. (Taj.)
6. vo výraze čo aký má význam pripúšťací (= akýkoľvek, hocijaký): Vidíte, čo som aký, ale luhať neviem. (Šolt.) Utiahne čo aké jarmo. (Hviezd.)
7. aký-taký blíži sa významu neurč. zám. nejaký: mal ešte akú-takú nádej (Krno); možnosť akéhotakého zárobku (Fr. Kráľ)