Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

aký zám. opyt.

1. expr. i akýže vyj. otázku vzťahujúcu sa na vlastnosť, kvalitu al. ich stupeň: aké je to ovocie? aká hlboká je voda?

2. má citový ukaz. význ. (vo zvolacích vetách): aká hrôza! aká náhoda! aké strachy! netreba sa báť

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu prívlastkovú, prísudkovú, predmetovú, príslovkovú (často súvzťažné a. – taký, taký – a.): má taký plat, a. si zaslúži; a. človek, taká reč; nevie, a. bude výsledok

4. má význ. neurč. zám., nejaký: vezmi dosku, kde aká bude

5. i akýže v rečníckych otázkach má vymedzovací význ.: a. by to malo zmysel nijaký

aký aká aké pl. N mužský živ. akí G akých pl. N mužský neživ., ženský a stredný aké G akých zám. opytovacie adjektívne

bohvieaký, pís. i bohvie aký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité adjektívne

čertvieaký, pís. i čertvie aký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité adjektívne

čojaviemaký, pís. i čojaviem aký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité adjektívne

ktohovieaký, pís. i ktohovie aký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité adjektívne

ktovieaký, pís. i ktovie aký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité adjektívne

neviemaký, pís. i neviem aký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité adjektívne

pánbohvieaký, pís. i pánbohvie aký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí G -kých pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké G -kých zám. neurčité adjektívne

aký aká aké pl. N mužský živ. akí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný aké zám. opytovacie adjektívne 1. ▶ v opytovacích vetách poukazuje na vlastnosť, kvalitu: a. je to človek?; akých máš kamarátov?; akú knihu teraz čítate?; aké topánky kúpila?
2. ▶ v zvolacích vetách má expresívne zafarbenie: akú radosť si nám urobil!; aká búrka!; aké nešťastie!
3. ▶ v rečníckych otázkach má vymedzovací význam, popiera jestvovanie veci al. javu; syn. nijaký: akú výhodu by nám to prinieslo?!; aký úžitok by bol z takej spolupráce?!
4. ▶ uvádza vzťažnú vedľajšiu vetu s rozmanitou vetnočlenskou funkciou: páčil sa nám taký, aký bol; má taký plat, aký si zaslúži

čertvieaký -ká -ké pl. N mužský živ. čertvieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný čertvieaké, pís. i čertvie aký čertvie aká čertvie aké zám. neurčité adjektívne hovor. expr. ▶ vyjadruje neurčitosť vlastnosti, stavu, nevedno aký (často so záporným hodnotením); syn. ktovieaký, bohvieaký: vzniesla čertvieakú požiadavku; vyviazol čertvieakým zázrakom; v noci prišiel s kamarátmi, čertvieakými pozbierancami z ulice; Z čertvieakých vonkajších pohnútok čoraz častejšie cestuje. [V. Handzová]

čojaviemaký -ká -ké pl. N mužský živ. -kí pl. N mužský neživ., ženský a stredný -ké, pís. i čojaviem aký čojaviem aká čojaviem aké zám. neurčité adjektívne hovor. často v spojení s ešte ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti; syn. neviemaký, bohvieaký: jediný správny, odôvodnený a č. ešte prístup; argumenty pokladá za hlúpe, neprimerané a č. ešte aké; povrch vzniknutého čojaviemakého útvaru bol rovnaký ako povrch kvádra; polievka vždy chutí rovnako - či je už cibuľová, rajčiaková, zeleninová alebo čojaviemaká; Tá sa už čosi navyšívala tých obrusov a dečiek, naháčkovala sa záclon a čojaviemakých čipiek! [E. Farkašová]

ktohovieaký -ká -ké pl. N mužský živ. ktohovieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný ktohovieaké, pís. i ktohovie aký ktohovie aká ktohovie aké zám. neurčité adjektívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); nevedno aký; syn. bohvieaký: ponúkali k. šalát; chodia sem ktohovieakí ľudia; Víchrica ho schytila a vlny odniesli ďaleko k čiernej zemi, kde vládol ktohovie aký kráľ. [A. Habovštiak]
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru (pozitívnej) vlastnosti (záporom obmedzenú), (veľmi) dobrý, osobitný, mimoriadny; syn. bohvieaký: nie je to k. tanečník; nebol to k. úspech; myslí si, že má k. rešpekt

ktovieaký -ká -ké pl. N mužský živ. ktovieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný ktovieaké, pís. i ktovie aký ktovie aká ktovie aké zám. neurčité adjektívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); nevedno aký; syn. bohvieaký: ponúkali k. šalát; chodia sem ktovieakí ľudia; on je predsa právny, ekonomický a k. ešte expert!; z ktovieakého dôvodu žiadal o komplexné vyšetrenie
2. obyč. so slovesom v zápore ▶ označuje plnú al. veľkú mieru (pozitívnej) vlastnosti (záporom obmedzenú), (veľmi) dobrý, osobitný, mimoriadny; syn. bohvieaký: nemal k. hlas; nebol to k. lekár; necítil ktovieakú radosť; nebola ktovieaká vodička; namýšľa si, že je k. umelec; Je to celkom pekné slovo, ale obsah nemá ktovieaký pekný. [A. Bednár]

neviemaký -ká -ké, pís. i neviem aký pl. N mužský živ. neviemakí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný neviemaké zám. neurčité adjektívne hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); syn. čojaviemaký, ktovieaký: reklama na neviemakú voňavku; z neviem akého dôvodu sa rozhodol prísť; podľa neviemakých pravidiel to bol ofsajd; zbojnícke, bačovské, regrútske a ešte neviemaké pesničky [J. Beňo]; Jednostaj sa modlila a spovedala z neviemakých hriechov. [L. Ballek]
2. ▶ odkazuje na neobmedzene veľkú mieru, intenzitu vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); syn. ktovieaký: robí sa n. múdry; myslela si, že je neviem aká zaujímavá; Tešil sa, akoby bol vykopal neviemaký poklad. [Š. Žáry]; Ticho zastonal, akoby šlo o neviemakú vážnu vec. [L. Ballek]; Tváriš sa, akoby si mi spravil neviemakú radosť. [D. Kužel]
3. v záporných vetách ▶ odkazuje na veľkú mieru, intenzitu, kvalitu vlastnosti, stavu (záporom obmedzenú), mimoriadny, osobitný; syn. ktovieaký: nehrali n. futbal; nebol n. skúsený; neboli neviem akí veselí; Netúži po neviemakých veľkých a vznešených veciach! [E. Farkašová]

pánbohvieaký -ká -ké pl. N mužský živ. pánbohvieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný pánbohvieaké, pís. i pánbohvie aký zám. neurčité adjektívne hovor. expr. zried. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením), nevedno aký; syn. bohvieaký, ktovieaký, ktohovieaký: pánbohvieaká strana stála proti nemu; bola tam torta, štrúdľa a pánbohvie aké lahôdky ešte; raz to vráti v pánbohvieakých hodnotách
2. obyč. v záporových vetách ▶ vyjadruje obmedzenie miery vlastnosti, nijako osobitný, mimoriadny; syn. bohvieaký, ktovieaký: z domácej strany to nebol p. výkon

paromvieaký -ká -ké pl. N mužský živ. paromvieakí pl. N mužský neživ., ženský a stredný paromvieaké, pís. i paromvie aký zám. neurčité adjektívne hovor. zastaráv. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením), nevedno aký, ktovieaký; syn. čertvieaký: pečivo nezjedli pre paromvieakú chybu; paromvie akí návštevníci prídu

aký zám.

1. opyt. v priamej al. nepriamej otázke sa ním pýtame na akosť al. vlastnosť (osôb al. vecí): Aké sú to zvuky? (Jégé) Aký je to ten šťastný človek? (Ráz.) Pýtal sa ma, aký je to človek.

2. uvádza zvolacie vety: Ach, aká hrôza, aká nepochopiteľnosť! (Fr. Kráľ) Aké to výhľady, aké náuky, úzkoprsé, tesné! (Kuk.) Aká náhoda!

● Aká pomoc! nedá sa nič robiť, niet pomoci. Aký div! niet sa čomu diviť. Aké strachy! netreba sa báť;

3. expr. vyjadruje cit al. náladu (= aký krásny, aký veľký ap.): A ešte že spievať vedela, a aké pesničky! (Zgur.)

4. vzťaž. uvádza vety a) prívlastkové: Na jazyk sa tisne slovo, za aké by Martin neďakoval. (Kuk.); často súvzťažné aký ... taký v porovnávacích vetách: Aký otec, taký syn. (prísl.) Aký človek, taká reč. (prísl.); b) predmetové: Žena netuší, aké starosti doľahli naň. (Kuk.) Ktovie, aký je to človek. (Jes-á)

5. neurč. nejaký: Keď aký groš dostal, letel s ním k materi. (Taj.)

6. vo výraze čo aký má význam pripúšťací (= akýkoľvek, hocijaký): Vidíte, čo som aký, ale luhať neviem. (Šolt.) Utiahne čo aké jarmo. (Hviezd.)

7. aký-taký blíži sa významu neurč. zám. nejaký: mal ešte akú-takú nádej (Krno); možnosť akéhotakého zárobku (Fr. Kráľ)

aký zám. opyt.
1. strsl, expr. i akýže (gem -he) vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na akosť al. vlastnosť: Akuo drevo him treba? (Likavka RUŽ); Akúže si mau̯ príčinu, že si ňeprišiou̯ domou? (Kláštor p. Zniev. MAR); Akíhe je to chlap? (Sirk REV)
2. v zvolacích vetách má citový ukaz. význam: Akí to somárä! (Mokraď DK); Manka stará zo štercu narobili koláče, a aké boli dobré! (V. Maňa VRB); Jaj, akuo oblečeňia bolo tej čase! (Čelovce MK)
3. uvádza vzťaž. vedľajšiu vetu
a. prísudkovú: Aká boľasť, taká masť (Žaškov DK)
b. prívlastkovú: To sa dávalo drevo, akuo prišlo (Tek. Breznica NB)
c. predmetovú: Veď viďíž, akí je to vrch (Podkonice BB)
d. doplnkovú: Akí bou̯ dlhí, takí sa čes prah rosťiahou̯ (V. Lom MK)
e. príslovkovú: Každá sa hrďila, aká je gazďiná dobrá (Detva ZVO)
4. obyč. v spoj. s iným zám. opyt. vyjadruje neurčitosť akosti al. vlastnosti; hocijaký: Akie tieto nuoti známe hrajú, mňe sa ván to páči (Devičie KRU); Šecko kosiľi, čo akí kúsok (V. Lom MK); Ďe ľen akí besní hríb našiou̯, každí otkopou̯ (Prievidza)
L. kedi akí čaz bou̯ (Devičie KRU) - v závislosti od času
5. v spoj. aký len nie čiast. jstrsl vyjadruje rozmanitosť; všelijaký: Veselá to bola ďeďina a tejch pesňou akih ľem ňi! (Lešť MK); Aj fučala (krava), aj akuo ľem ňi bolo na nej (Čelovce MK)

akový p. aký

aký, jaký, akový, jakový zám uvádza
1. vetu opytovaciu (priamu al. nepriamu otázku): yaky vžitek s toho gedenj a pity? (BAg 1585); prweg se pitagu, yakowe penize mu dam (MALŽENICE 1621); prjtele oklamaty gakowa pochwala? (KoB 1666); jakowe mu (dieťatku) gmeno date? (AgS 1708); zeptawal se ho kral, gaka by byla žadost geho (MC 18. st)
2. vetu zvolaciu: ó, poselstwý prewesele, yaká radost (CC 1655); muj Bože, gakowe gen hluboke a newistižitedlne wymisslenj nepredkladagj (WO 1670); z gaku powdečnostu za tak welike dobrodeni se odmenugess, ach (MS 1758)
3. vetu prívlastkovú, často je súčasťou dvojčl. spáj. výrazu aký - taký, taký, tak - aký: za predkem zostawil tak dluhy platz y tak ssyroky, yakowy predek gest (P. ĽUPČA 1551); Yanczo ma Sstesnemu takoweho pol dwora kupytty, yaky ho sam bude myetty (P. ĽUPČA 1577); wezmy geden funth gipsu a arabskeho gummi, gake se na atrament užjwa (RT 17. st); ten list, jaky maju zemansky, ani jim neprinaleži (ČASTKOV 1732 LP); čelatka w poniženosti takoweg sedi, w gakoweg predtym nesedawala (MS 1758)
4. predmetovú: wssak uwydi, gakowa gest robota (TRNAVA 1549); aby som wedela, yaku odpowed mam ta daty (LADOMER 1575); nepovedel, aka gest thomu pryczyna (D. LELOVCE 1582); newje, yakowuo zbozya bylo (LIPTOV 1649); pitág se, gakym spúsobem bys k němu dossel (KB 1757)
5. podmetovú: ozda wam tayno neny, yaku mam sprawu sskrze nyakowich penizi gedney siroti (BREZNO 1590); za gakowe aneb za czjze penize dostawal ten statek, to swedkowj neni znamo (HLOHOVEC 1743); čírními litterami znať sa dáwalo, pre jaký hrích v kvitnúcem svém veku z počtu živích jest vitrená (BR 1785)
6. prísudkovú: jaká praca, tak placa; jakový pán, takový krám (SiN 1678)
7. vetu vysvetľovaciu, kt. je vložená al. pripojená ako poznámka: kdy od chladnosti pochazi, nech se zahriwagicy olegky primiessagj /:gaky gest lavendulowy, mayrankowy:/ (RT 17. st); víc chce, jak sa na jedního, ňebe ví jakího, svedčí (BR 1785); na Hornich Uhroch y tento mesic oberačka trwa pre obsahnuti sucheho hrozna a obgidenj geho skrze mras, gakowe silnegssj a sladssj wino dawa (PR 18. st)
8. má platnosť zám neurč, nejaký, hocijaký: gestlize by Ladislaw na potomne czasy giake poruczenstwie vdielal (BUDÍN 1481 SČL); ani meczi nimi, ani meczi gegich potomky nema se yakowa pohatka stati (RUŽOMBEROK 1567); ktery aké swedomya budye ymaty, ten bude ystegssy (s. l. 1595); kdykolwek yakowe prawa miwala (MEDVEDZIE 1721)
L. jakým, (j)akovým spôsobom ako: yakowym spuosobem gest oddana arenda Kubowy Polyakowyech (LIPTOV 1649); tak strašlive, v akovym totiž spúsobem tych istych zakona prestupnikou Buch pokutuje (B. BYSTRICA 1718 CM); wiely swedok, komu a gakowim spúsobem lawal (VELIČNÁ 1724); jaký-taký, jakový-takový (aspoň) nejaký, malý: jake-take polechčenj (s. l. 1619); mame jakový-takový pokoy od voyska (LIPTOV 1706 E); dokud gakutaku uctiwost u nich mel, dotud mel prateluw dostj (KT 1753); obdržime gakowe-takowe ulewenj (NEDELIŠTE 1769)

jaký, jakový p. aký