ako i ak2
I. zám opyt. príslov.
1. strsl, expr. i akože, akže (gem -he) vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob: Ako to mám začať? (Blatnica MAR); Ako to dou̯ ziaťi? (Lešť MK); Ak sa to volá? (Kanianka PDZ); Akože staďe prišou̯? (Stožok ZVO); Agže se máš? (Slavošovce ROŽ) Aghe sä máš, šógor? (Sirk REV)
L. ako? (Sebechleby KRU) - otázka pri nedopočutí; prosím?
2. strsl v zvolacích vetách má citový ukaz. význam: Ako to ľen ukazuje! (Kalinka ZVO); Ak sa to ľigoce! (Pravenec PDZ)
3. strsl uvádza vzťaž. vedľajšiu vetu
a. predmetovú: Ra_som ňeveďela príz na to, ako si to mám začať (Príbovce MAR)
b. prívlastkovú: Jus takí človek to bou̯, ako som sretnú za hoľou (Hor. Lehota DK)
c. príslovkovú: Ako sa iďe na Kráľouce od nás, tan že mátavalo (Devičie KRU)
F. buďe, ako buďe (Kľak NB) - nezáleží na tom, ako sa situácia vyvinie; ako urobí, tag urobí (Králiky BB) - kvalita nie je dôležitá; ako hej, ako ňie, našiou̯ som sa pri jarku (Turč. Ďur MAR) - nevedno ako
4. v spoj. s iným opyt. zám. vyjadruje rozmanitosť, nerovnakosť, závislosť od okolností: Poton zme sa povidávalej kerá ako (Lešť MK); Von viňiesľi (deťom odmenu), aľebo aj dnu zavolaľi, to už ďe ako (Ležiachov MAR); Na poľi sa robí kode ako (Málinec LUČ)
5. po slovesách byť a mať vyjadruje v spoj. s inf. (ne)možnosť, (ne)schopnosť niečo realizovať: Dovies to (drevo) ňebolo ako, tag zme ho ľe_na chrpťe vláčiľi (Lazany MAR); Ňemau̯ nám ako daď veďieť (Kraľovany DK)
II. spoj.
A. podraď. strsl
1. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu (pri rovnakosti i nerovnakosti): Na ňevestu sa ftedi ňehľäďelo aňi ako na kravu teräjšú (Žaškov DK); Ešťe som horšie zatraťená, ako som bola (Lipt. Mara LM); Taki hrmo_tam bejva, ako kobe skáľia z voza zmetávau̯ (V. Lom MK); To tag vizeralo, ak čobe človek tan seďeu̯ (Dačov Lom KRU); Pije sa, ako ňigdi prettím (V. Maňa VRB); Bou̯ dopití ak čekan (Zvol. Slatina ZVO); Mau̯ širág ag riečica (Kanianka PDZ)
2. uvádza podmetovú vetu: Raz mi ňejďe do hlavi, ako sa to mohlo stať (Socovce MAR); Najhlauňejšuo bolo, ako sa potom s timí peňa̋zmi poďeľiť (Kňažia DK)
3. uvádza predmetovú vetu: Taká (dievka) premíšľäla, ako bi sä ho (dieťaťa) stra̋sla (Žaškov DK); Zbadau̯, ako sa mu da_chiťou̯ nad hlavou (Nedožery PDZ)
4. uvádza časovú vetu obsahujúcu okolnosť
a. od ktorej trvá al. nastane dej nadradenej vety; odvtedy ako: Ako sa statke zavreli, vozíme seno na drustvo (Strelníky BB); Tri roki minuľi, ako muoj umreu̯ (Socovce MAR); Van už velé paškvíló porobev, ag je na svete (Brusník REV)
b. po ktorej (bezprostredne) nastane dej nadradenej vety; keď, len čo: Ako son vám ja to poviedala, to ván zastalo (Zombor MK); A vlg, ako to počuu̯, išou̯ gu kováčovi (Devičie KRU)
c. počas ktorej sa uskutočňuje al. nečakane uskutoční dej nadradenej vety; keď: Ako son ja riasla, to už ľen takie žeľeznáke kupovaľi (Dobrá Niva ZVO); Ako zme sa tam zvŕtale, dobehov aj suset (Čelovce MK); Ako iďe potme hapkajúci, tu hapňe chlapovi na hlavu (Brusno BRE)
d. ako súčasť zlož. spoj. ako tak, prv ako, driev ako, skôr ako, hňeď ako, razomstajme ako súbežnú, bezprostredne predčasnú a následnú: Ako tag jedľi, naras prišla k ňim žaba jedna (Lipt. Osada RUŽ); Prú ako začňež robiď, dobre sa najec (Dol. Kubín); Skuor ako som sa vráťiu̯, chlapi ma poprezeraľi, či sa mi ňižd ňestalo (Zombor MK); Driou ako sa tajšlo na sobáš, miseu̯ starejší spraviťi odobierku od roďičou (M. Straciny MK); Hňeď ako ma zbadau̯, učtouňíčku volau̯ (M. Lehota NB); Razomstajme ako ta (do nemocnice) dobehli, hu rezali, tú Maru (Čelovce MK)
5. uvádza príčinnú vetu: Ako boli dvaja (chlapci utekajúci cez siatinu), tag robeli dve čiari (Žarnovica NB); Mi zme sa smiali na tom, ako ťem meseu̯ takú eno päťkilovú skalu vláčiťi (V. Lom MK)
6. v spoj. čo ako strsl uvádza prípustkovú vetu: Čuo ako bi sä ďeťom bolo bráňilo, nu sä ím ňemohlo ubráňiť (Žaškov DK); Čo ako zme merkuvali pri oberački, preca sa halúske polámale (Čelovce MK)
7. uvádza zreteľovú vetu: To sa vaľkalo podľa toho, ako sa zarobilo (Lišov KRU)
8. uvádza doplnok a doplnkovú vetu: Muoj starí oťec choďili ako čipkár po Slavóniji (Podkonice BB); Mňe on ako strík prichoďí (Detva ZVO); Ja ako takuo ďiouča son to brala vážňe (Lišov KRU); Ako ona seďela, tak som ej té hrabľe poctrčila g nosu (Blatnica MAR); Tag zme ho (jeleňa) mi viďeľi, ako tej sklade preskacovau̯ (V. Lom MK)
9. pripája vysvetľujúci výraz al. vysvetľujúcu vetu: Choďiu̯ k tomu ďioučaťu, ako k frajerki (V. Lom MK); Ťieš son ftedi upozorniu̯, žebi nerušau̯, ako Mišo, drevo (Pribylina LM) ; Medzi rečou, ako to už bíva pri pálenki, sa aj pomíliu̯ (Podkonice BB); A fton ten meďveď, ako mi starí oťedz viprávali, ho otkročeu̯ zas preč (Kľak NB); Ako zmo povedali, edon rubár virúbal dva - tri metri (Mikolčany REV)
10. pripája opakovaný výraz v expr. konštrukcii vyjadrujúcej
a. zľahčovanie: Nuž aľe sviňa ako sviňa, za chvíľu to (handry) mala, a o chvíľu to šetko pozhadzuvala (Ležiachov MAR)
b. menšiu dôležitosť prvej časti výpovede v porovnaní s jej druhou časťou: Sin ako sin, aľe jeho oťec, to je fták! (Podbiel TRS); Poroďiď ešťe ako poroďiť, aľe vichovať! (Socovce MAR)
B. priraď. v dvojčl. spoj. ako - tak (aj), ak - tak (aj) zried. vyjadruje zdôraznený zlučovací al. mierne stupňovací vzťah medzi vet. členmi: Tíh vojakou sa šecia báľi, ako ďeťi, tag aj starí ľuďia (Turč. Ďur MAR); A tak sa to poton šetko rozospievalo, ag mladuo, tak staruo (Lišov KRU); Calkom inakší sved je ag medzi ľuďmí, tag aj na poľu (Muráň REV)
III. čast. strsl
1. zdôrazňuje výraz, pred ktorým stojí; už, teda: To vám bola ako ňeďeľa (Hradec PDZ); Naša mama si zomľeľi ako to zbožie (M. Lehota NB); Teraz bívan ľen z roďičma, aj to sa mi ako v ňemocňici (Devičie KRU); To bola taká ďeďinka kúšťig ako zaostáta (Kokava n. Rim. RS)
2. je súčasťou výrazu ako(že) by nie, ak(že) by nie, kt. v odpovedi vyjadruje dôrazné uistenie; pravdaže: Aj Hanča tam bola? - Ako bi ňie! (Slovany MAR); Príďež do nás? - Agže bi ni! (Prihradzany REV)
3. vo výraze ako by aj dotvrdzuje zápornú, vo výraze ako by aj nie kladnú výpoveď: Ždi sa na tom iba rehocem. Ako bej aj ňi! (Lešť MK); Aňi čítať poriadňe ňeveďeu̯, ako bi aj, ke_do školi choďiu̯ ľen v zime (Rakovo MAR)
ak1 spoj. podraď., expr. i akže, strsl uvádza podmienkovú vetu (i ako súvzťažná ak-tak, ak-ta, ak-nuž): Ak si ďieťa vezňe kňišku, buďe učení človek (Folkušová MAR); Ag bi do druhieho dna silila (krava), buďe zle (Kráľ. Lehota LM); Už be si bou̯ na druhom sveťe, ak ťa ňeprecíťime (Pravica MK); Agže väčie zime prišle, ňemiselo sa miaso do priesoľi zakladaťi (Čelovce MK); Ak pozor ňedau̯, tag mu jednu sekľi (Detva ZVO); Ag be ňebou̯ biu̯, tag be sa ho ňebáľi (Dačov Lom KRU); Ak kceš, ta pric (Revúčka REV); Ag umrelo (nemanželské dieťa), nuž bolo dobre (Žaškov DK)
ak2 p. ako