aj
I. spoj.
A. priraď. vyj.
1. stupňovací vzťah, najmä v spoj. ba aj a v dvojčl. spoj. nielen – ale aj: pohádali sa, (ba) aj zaucho padlo; má to nielen kultúrny, ale aj politický význam
2. zlučovací vzťah s miernym dôrazom (spája členy viacnásobných výrazov al. pripája kladnú vetu): otec aj syn; aj zhora, aj zdola; stromy dávajú málo tône, aj zem je horúca
B. podraď. v spájacích výrazoch čo aj, hoci aj, keď aj, aj keď, keby aj, aj keby vyj. prípustku al. krajnú podmienku: budem čakať hoci aj päť rokov; aj keď prišiel, nikdy sa dlhšie nezdržal; aj keby na kolenách prosil, ...
II. čast.
1. zdôrazňuje pripojený výraz: aj otec sa hneval; roboty aj na tri dni; kde by aj vzal toľko peňazí
2. aj tak potvrdzuje platnosť výpovede; beztak, veď: aj tak už nevidím; → akoby aj (nie); už aj! vyj. naliehavý rozkaz; ihneď, okamžite: practe sa! už aj!
III. cit. vyj. rozhorčenie, počudovanie: aj, to som ešte nevidel