advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;
pren. hovor. obhajca vôbec
● robiť niekomu a-a obhajovať ho;
advokátka -y -tok ž.;
advokátsky príd.: a-a poradňa;
advokátstvo -a s. povolanie advokáta
advokát -ta pl. N -ti m.
advokát -ta pl. N -ti m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ osoba právnicky vzdelaná a oprávnená poskytovať pomoc (jednotlivcom i inštitúciám), najmä zastupovaním pred súdom a úradmi, právny zástupca: úspešný, známy a.; a. s dlhoročnou praxou; právna pomoc advokáta; byť povolaním a.; pracovať, pôsobiť ako a.; dať sa zastupovať advokátom; vziať si advokáta; ustanoviť niekomu advokáta 2. trocha expr. ▶ kto niekoho al. niečo obhajuje; syn. obhajca, zástanca: a. chudoby; a. obetí holokaustu; a. moderného umenia ◘ fraz. robiť niekomu advokáta zastávať sa, obhajovať niekoho ▷ advokátik -ka pl. N -kovia m. zdrob. často iron.: Jej advokátik otváral zobák, vraj všetko je na papieri, preto netreba nič preverovať. [P. Andruška]; advokátka -ky -tok ž.
advokát -a m. (advokátka -y ž.) ‹l›
1. osoba právnicky vzdelaná a najmä kvalifikovaná, oprávnená poskytovať právnu pomoc jednotlivcom i inštitúciám, najmä zastupovaním pred súdmi a úradmi, právny zástupca
2. hovor. kto niekoho, niečo obhajuje vôbec, vystupuje v niečom záujme a pod.: robiť niekomu a-a
advokát právny zástupca: vziať si advokáta • právnik: poradiť sa s právnikom • hovor. expr. fiškál • zastar. pravotár • obhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného)
obhajca kto niekoho al. niečo obhajuje, obraňuje • obhajovateľ: obhajca, obhajovateľ matiek; obhajca, obhajovateľ cirkevného učenia • zástanca • obranca • ochranca: zástanca olympijskej myšlienky; obranca, ochranca postihnutej mládeže • obranár (kto niečo obyč. zištne obraňuje): obranári projektu • zastávateľ (Dobšinský) • kniž. protektor • zastar. hájiteľ • zried. ochraňovateľ (Hviezdoslav) • advokát (právny zástupca, hovor. obhajca vôbec): najať si schopného advokáta, obhajcu • zastar. pravotár • zastar. apologéta (obhajca učenia, najmä cirkevného)
právnik 1. odborník v práve • zastaráv. jurista: poradiť sa s právnikom, s juristom • advokát • zastaráv. pravotár • hovor. expr. fiškál
2. kto študuje právne vedy • zastaráv. jurista
advokát, -a m. právny zástupca, obhajca: hovor. ísť k a-ovi, vziať si a-a, dať vec a-ovi odovzdať spornú vec právnemu zástupcovi; práv. ustanoviť niekomu a-a;
pren. obhajca vôbec
● hovor. robiť niekomu a-a zastávať ho;
advokátka, -y, -tiek ž.;
advokátsky príd.: a-a kancelária, poradňa;
advokátstvo, -a str. advokátske povolanie
advokát m lat práv obhajca, právny zástupca: zbožj a statek swetsky swerugem učenosti negakeho advocata (Le 1730); adwokátem, zástupcem pri práwě býti (WU 1750); wogak tazen byl na prawo, wššak že advocata aneb primluwce nemgel (MC 18. st)