adverbium -ia s. lingv. príslovka;
adverbiálny príd.: a. význam
adverbium -ia D a L -iu pl. N -iá G -ií D -iám L -iách s.
adverbium -bia D a L -biu pl. N -biá G -bií D -biám L -biách s. ⟨lat.⟩ lingv. ▶ neohybné plnovýznamové slovo vyjadrujúce okolnosť al. vlastnosť niečoho, príslovka: použiť v preklade vhodné a.
adverbium -ia s. ‹l› lingv. a-iá druh plnovýznamových neohybných slov, ktoré vyjadrujú okolnostný príznak slovesa, adjektíva al. samého adverbia a vo vete majú platnosť príslovkového určenia, príslovka: a. času, miesta, spôsobu, príčiny
adverbium p. príslovka
príslovka lingv. neohybné plnovýznamové slovo vyjadrujúce okolnosť al. vlastnosť deja • lingv. adverbium
adverbium, -ia str. gram. príslovka;
adverbiálny príd.: a. tvar, a-a veta;
adverbiálne prísl.
adverbium s lat gram príslovka: adwerbya pocházegj od adgektýwu na bý, dý, hý, chý, ký, ský, ný skonaných, obrácenjm twrdodlauhého ý na twrdokrátke y neb o; komparatýwi y superlatýwi w adwerbyjch měkko-krátké i magj (KrG 1704)