Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

adjektívum -va -tív s. lingv. prídavné meno;

adjektívny príd.;

adjektívne prísl.;

adjektívnosť -i ž.

adjektívum [-t-] -va -tív s. ⟨lat.⟩ lingv. ▶ slovný druh pomenúvajúci vlastnosti predmetov, javov, prídavné meno: použiť vhodné a.; skloňovanie adjektív

adjektívum -va s. ‹l› lingv. a-a druh plnovýznamových (v slovenčine ohybných) slov, ktoré pomenúvajú príznak substancie (vlastnosť osôb, zvierat, vecí, javov atď.) a vo vete majú platnosť prívlastku, menného prísudku al. doplnku, prídavné mená: kvalitatívne, relačné, posesívne a.;

adjektívny príd.: a-e skloňovanie;

adjektívne prísl.;

adjektívnosť -ti ž.

adjektívum, -va, -tív str. gram. prídavné meno;

adjektívny príd.: a. tvar, a-a prípona

(jedno) adjektívum; (bez) adjektíva; (k) adjektívu; (vidím) adjektívum; (ó) adjektívum!; (o) adjektíve; (s) adjektívom;

(štyri) adjektíva; (bez) adjektív; (k) adjektívam; (vidím) adjektíva; (ó) adjektíva!; (o) adjektívach; (s) adjektívami;