adjektívum -va -tív s. lingv. prídavné meno;
adjektívny príd.;
adjektívne prísl.;
adjektívnosť -i ž.
adjektívum [-t-] -va -tív s.
adjektívum [-t-] -va -tív s. ⟨lat.⟩ lingv. ▶ slovný druh pomenúvajúci vlastnosti predmetov, javov, prídavné meno: použiť vhodné a.; skloňovanie adjektív
adjektívum -va s. ‹l› lingv. a-a druh plnovýznamových (v slovenčine ohybných) slov, ktoré pomenúvajú príznak substancie (vlastnosť osôb, zvierat, vecí, javov atď.) a vo vete majú platnosť prívlastku, menného prísudku al. doplnku, prídavné mená: kvalitatívne, relačné, posesívne a.;
adjektívny príd.: a-e skloňovanie;
adjektívnosť -ti ž.
adjektívum lingv. ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje vlastnosti predmetov, javov • prídavné meno
adjektívum, -va, -tív str. gram. prídavné meno;
adjektívny príd.: a. tvar, a-a prípona
adjektívum s lat gram prídavné meno: o čárkowaných adjectiwich (MZP 1696); adwerbya pocházegj od adgektíwu skonaných (KrG 1704)