adept -a m. začiatočník (vo vede, umení, v praktickej činnosti);
adeptka -y -tiek ž.
adept [-d-] -ta pl. N -ti I -tmi/-tami m.
adept [-d-] -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ kto začína v istom odbore; mladý neskúsený nováčik vo vede, umení, v praktickej činnosti, začiatočník: mladí adepti vedy, herectva, kňazstva; nádejní adepti brankárskeho umenia 2. (i na čo; čoho) ▶ kto sa o niečo uchádza; kto, čo sa pravdepodobne niekým, niečím stane; syn. uchádzač, kandidát: najvážnejší, horúci a. na miesto riaditeľa; pohovory s adeptmi na manažérske funkcie; nádejný a. prestížnej ceny; Každé z týchto vozidiel patrí k potenciálnym adeptom na opravu. [Vč 1980] ▷ adeptka -ky -tiek ž.
adept -a m. (adeptka -y ž.) ‹l› kto začína al. chce pestovať nejaký vedný, umelecký a i. odbor, začiatočník
adept p. začiatočník
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
adept, -a m. začiatočník vo vede al. umení, príp. v praktickej náuke; stúpenec niekoho, žiak;
adeptka, -y, -tiek ž.