ach, ách, áách, niekedy opakované ach, ach; achach cit. vyjadruje:
1. príjemné al. nepríjemné prekvapenie, údiv: Ach, ľaľa, i kostolný dach, ba i veže sú také svieže. (Smrek) Ach, pozrime si! Kabát a bez gombičky. (Ráz.)
2. radostné vzrušenie, spokojnosť: Namaľovaná vzrušene privítala hosťa: Ach, pán Dušan! (Tat.) Ach, aký môže byť blažený ... (Al.) Nech je veliká ach! radosť moja. (Hviezd.) Ach chvalabohu! — vydýchne si Maroš. (Ráz.)
3. bolestný vzdych; zavzdychanie (pri fyzickej al. duševnej bolesti): Pri každom údere zastonal až z hlbín pŕs: „Ach, ach, ach.“ (Jégé) Ach, čo mi srdce trháte, čo ma trápite! (Kuk.) Ach, jaj prebeda! Ver’ sme sa dožili — ale sme sa dočkali! (Tim.) Ach, bože ... Tak už je všetkému koniec. (Min.) Ach, achach! — zavzdychali traja. (Bod.)
4. povzdychnutie pri rozličných citových hnutiach: Ach, krásne bolo za mája! (Ráz.) Ach, škoda idyly! (Žáry) Ach, úbohá, snáď už tiež vedela niečo. (Hviezd.) Ach, ako závidel Matejovi dvadsiatnik! (Kuk.) Ach, ach, ale ste mi vyviedli! (Tat.)
5. nevôľu, hnev, rozmrzenosť, rozhorčenie: Ach, ty potvora akási, čože sa ty pletieš do toho? (Jégé) Ach, Feďo, však si nešikovný. (Hor.) Ach, bodaj tie detiská pánboh skáral! (Ráz.)
6. nesúhlas, odmietanie, zápor: Ach, o vydaji nemohlo byť ešte ani reči. (Taj.) Ach, horkýže tam nie! (Janč.) „Ach, nie,“ odpovedá. (Kuk)
7. hrôzu: Ach, či to strašné! (Kuk.) Ach, aká hrôza! (Švant.)
8. v spojení ach, tak (ták) vyjadruje dovtípenie, pochopenie: Ach, tak! A prečo si mu nedôveroval? (Jégé) Ach, ták! Aj vy poznáte jeho otca? (Tat.)
9. napodobňuje zívanie: Zívol mocne: Ach! (Šteinh.)