Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

aby

I. spoj. podraď. uvádza vetu

1. účelovú: zasvietil si, a. lepšie videl

2. príčinnú (so záporom; v nadradenej vete je sloveso typu báť sa): bojí sa, a. nespadol

3. dôsledkovú (nadradená veta je záporná): nie som dieťa, a. si ma poúčal

4. spôsobovú (obyč. s význ. účinku): žili tak, a. boli deťom príkladom; svetlo stačilo (natoľko), a. videli pod nohy

5. predmetovú (najmä po slovesách, kt. vyj. prejav vôle): žiadal ju, a. cestovala s ním; rozkázal, a. ho odviedli; chce, a. bol pokoj

6. prívlastkovú: predložil návrh, a. sa začalo rokovať; nieto dňa, a. ma nenavštívil

7. podmetovú: nemá zmyslu, a. sme sa hádali

8. doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania): ešte som ho nepočul, a. prosil

9. kniž. al. expr. nepravú účelovú (pripojenú zlučovacím al. odporovacím význ.): vrátil sa, a. čoskoro odcestoval znovu

II. expr. i abyže čast. hovor. uvádza želacie vety, zakliatia ap., nech: a. si sa nepošmykol! a. to čert vzal!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
aby spoj. i čast.
nieto, nie to; nietoby, nie to by; nietožeby, nie to že by; nieto aby spoj.

aby1 spoj. podraďovacia 1. ▶ uvádza predmetovú vetu (najmä po slovesách, vyjadrujúcich vôľu): chcel, aby prišli čím skôr; prosila ich, aby doniesli všetko potrebné; Požiadal ho súčasne, aby do troch dní predložil návrh na zloženie vlády. [Sme 1995]
2. ▶ uvádza účelovú, cieľovú vetu: stretli sa, aby zvážili situáciu; chodila v tmavých okuliaroch, aby ju nikto nespoznal; Najprv sa deti pieseň naučia ako riekanku, aby si dobre zapamätali slová. [Z. Kovalická]
3. ▶ uvádza spôsobovú vetu (obyč. s významom účinku): kričal tak, aby ho bolo počuť až von; nie som taká naivná, aby som mu uverila; Tu je však príliš patetický, aby sme nezbadali, že sa klame. [V. Mikula]
4. ▶ uvádza podmetovú vetu: bolo by dobré, aby študenti poznali podmienky štúdia; najdôležitejšie je, aby sa darček páčil tebe; ešte sa nestalo, aby sa tak dlho neozval; Od hotela sa môže vyžadovať, aby preukázal, že izby prenajal. [CL 2003]
5. ▶ uvádza prívlastkovú vetu: bolo to znamenie, aby sa ponáhľali; Nepočujú posledné varovanie legionárov, aby nerozbíjali krajinu. [Sme 1995]
6. ▶ uvádza doplnkovú vetu (v nadradenej vete je sloveso zmyslového vnímania v zápore): nikdy brata nepočul, aby tak vyvádzal; nezažil susedov, aby boli vľúdni
7. v nepravých podraďovacích súvetiach ▶ vyjadruje zlučovací al. odporovací vzťah: sadla si, aby o chvíľu znova vybehla z miestnosti

aby2 čast. v rozkazovacích a želacích vetách ▶ vyjadruje želanie, upozornenie, výstrahu; syn. žeby: aby všetko dobre dopadlo!; aby to len nebolo zložité!; aby ste sa šťastlivo vrátili!; aby si neprišiel neskoro!; aby ste nerobili zle!fraz. aby bolo jasné vyjadrenie pevného presvedčenia o niečom; aby ho/ťa! preklínanie vyjadrujúce roztrpčenosť, hnev voči niekomu

aby 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účelovú a vedľajšiu vetu predmetovú • žeby: deti sa tuhšie k sebe primkli, aby, žeby premohli strach; oznámili nám, aby, žeby sme ich čakali na stanici; nedopustí, žeby jeho žena ťažko robilapoet. by: Ohníček išiel spať, by mohol ráno vstať. (J. Kráľ)nechexpr. nechže: zasvieť, nech lepšie vidíš, aby si lepšie videl; silne ho drž, nechže ti neujde; povedala mu, nech si veci upraceže: zobrala krhlu, že poleje kvety, aby poliala kvety

2. uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú, podmetovú, doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania), dôsledkovú (nadradená veta je záporná) a príslovkovú príčinnú (so záporom; v nadradenej vete sú slovesá typu báť sa) • žebypoet. by: predložil návrh, aby sa začalo rokovať; dačo sa už nájde, aby, žeby nemusel rukovať; ešte som ho nepočul, žeby prosil; nie je malé dieťa, aby, žeby si ho stále poúčal; bojí sa, žeby, by nespadol

3. uvádza vetu, v ktorej sa vyjadruje želanie, výstraha, žiadosť a pod. • žebyexpr. abyže: Aby ste nám hanbu neurobili! Aby ťa čert vzal! Žeby si sa nám šťastne vrátil! Abyže si tam nezaháľal!nechexpr. nechže: Nech, nechže to parom vezme!


navonok 1. z vonkajšej strany, z vonkajšej stránky, vyvolávajúc zdanie; nie naozaj • naokozvonkazvonkunár. zvonky: súkromné podnikanie je navonok, naoko veľmi lákavé; zvonka sa ničím nelíšil od ostatnýchzdanlivoočistomzried. očistomok (Rázus)nár. naprezrek (Mináč): zdanlivo, očistom súhlasil s každým otcovým slovomna pohľadna prvý pohľad: na (prvý) pohľad sa mu všetko zdalo v poriadkuvonkajškovo: navonok, vonkajškovo pôsobí veľmi dobreformálnefraz.: pre formulen pre formukniž. al. hovor. pro forma: s návrhom už súhlasil, no navonok, formálne ešte odporoval; všetko robil iba tak pre formufraz. len aby sa nepovedalo

2. p. von 1


nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nietobynietoabynietožebyniebyniežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v nocitobôžtobôž nietým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhýmtým skôrtým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec


povrchne 1. nejdúc do hĺbky, k podstate; svedčiac o tom (op. dôkladne) • zbežneletmo: iba tak povrchne, zbežne, letmo si prezrel výstavuplytko: plytko rozmýšľaťneúplnenedokonalenedokonalo: neúplne, nedokonale spracovaný materiálpolovičatonedôslednekniž. nekonzekventne: spory riešil polovičato, nedôsledne, nekonzekventneneodbornediletantsky (nezakladajúc sa na odborných vedomostiach): k problému pristupoval neodborne, diletantsky

porov. aj povrchný

2. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom (op. poriadne) • nedbanlivonedbalo: povrchne, nedbanlivo, nedbalo utretý prachneporiadnehovor. fušersky: fušersky opravené autoexpr. nedbajskypejor. lajdácky: na návštevu prišiel neporiadne, nedbajsky, lajdácky oblečenýledabololedajakoledajak: ledabolo, ledajako upratala izbu a odišlaexpr. spakrukyhovor. expr. halabala: všetko robí len tak spakruky, halabalafraz. len aby sa nepovedalo


že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu

2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebopretožehovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučnákeďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si

3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • : tak ju vykrútil, že, až topánky stratilačo: tak robil, čo sa celý spotil

4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nechexpr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem rukyčo: podaj mi pero, čo sa podpíšemabyžeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu

5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takžetak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieťa pretoa taka teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho

6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš!kiež: Kiež múdro vykoná!

7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!

8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vrajúdajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty

9. p. veru

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pohnúť, -hne, -hnú, -hol (nár. i pohnul), -hnutý dok.

1. (čím, kým, zried. i čo) urobiť pohyb, malým pohybom zmeniť polohu niečoho, hnúť: p. hlavou, nohou, rukou, prstom; p. páku (pákou); p. kameňom, vozom; tou skriňou ani nepohneš je ťažká; Jazyk (je) nedvižný, zle ho je pohnúť. (Tim.); pren.: Brna bol chlapisko, že by horou pohol (Kuk.) silný, mocný. Pohol som dejinami (Karv.) spôsobil som dejinný zvrat; p. peniaze (Tim.) začal ich míňať

pohli rozumom začali rozmýšľať, myslieť; ani prstom nepohol nič neurobil; ani brvou, ani okom nepohol nedal najavo svoje city, pocity; hovor. expr. Pohni kostrou! a) Pohni sa, rozhýb sa!; b) Poponáhľaj sa!

2. (koho, čo, kým, čím) zapôsobiť na niekoho, dojať niekoho: p. niekoho plačom, nárekom, slzami, prosbami; Pohlo ním svedomie. (Jil.) Včerajšia udalosť pohla mysľou smutného Petra. (Rys.)

hovor. to ma, to mnou nepohne a) to ma nedojme; b) to mi je jedno;

3. (koho so spoj. aby al. s neurč. i k čomu) prinútiť, priviesť niekoho k niečomu, byť pre niekoho pohnútkou k niečomu: Dala sa s nimi do súťaženia a tak ich pohla zvyšovať výkon. (Fr. Kráľ) Čo ma to len pohlo, aby som urobil prvý krok? (Letz) Pri čítaní knihy smutného človeka pohlo k smiechu. (Fel.)

4. (čo i bezpredm.) uviesť do pohybu, do činnosti: p. stroje, turbíny;

5. expr. prinútiť k rýchlejšiemu pohybu, k rýchlejšiemu chodu: ale ťa (že ťa) pohnem, tak ho pohnem;

6. v rozk. poponáhľaj(te) sa! ponáhľaj(te) sa!: Vojsko na doline! Chytro pohni! (Pláv.) Pohnite, Jožko, dám vám vína na utorok. (Taj.)

7. hovor. dať sa do pohybu, hnúť sa: Z domu pohnul starký zavčas. (Pláv.);

nedok. pohýnať

|| pohnúť sa

1. hnúť sa, urobiť pohyb na mieste: lístie sa pohlo; Dieťa v plachte sa pohlo. (Kuk.) Neopovážil sa ani pohnúť. (Jégé) Idem k Črpákovi, chorý je, ani sa nepohne. (Tim.); pren. Pohla sa v ňom žlč (Urb.) nahneval sa, nazlostil sa. Nikto nevedel, čo sa v materi pohlo (Taj.) čo na ňu zapôsobilo.

Bez vetra sa ani list nepohne (prísl.) nič sa nedeje bez príčiny (najmä o klebetách); nech sa mu (ani) vlas na hlave nepohne nech sa mu nič nestane; srdce sa mu pohlo pocítil súcit; svedomie sa mu pohlo pocítil výčitky svedomia;

2. dostal sa do chodu, do činnosti (napr. rozkrútiť sa, rozbúchať sa ap.): stroje sa pohli, motor sa pohol, mlyn sa pohol; pren. práca sa pohla rozprúdila sa; V obci sa bez neho nič nepohne (Vaj.) nič sa nedeje.

3. dať sa do pohybu, hnúť sa z miesta, vykročiť, vybrať sa: voz sa pohol, vlak sa pohol, auto sa pohlo; front sa pohol; zástup sa pohol; prvomájový sprievod sa pohol; lavína sa pohla, ľady sa pohli; Po polnoci pohli sa obe rodiny do Štiavnice. (Zúb.) Štefan s Jančušom sa pohli k agátovej húšťave. (Min.) Pohli sa uzučkou prťou. (Pláv.); pren. Povesť sa pohla po celom kraji (Ráz.) začala sa šíriť.

4. expr. (odkiaľ) odísť, vzdialiť sa: Ženy sa od tých kvetov nepohli. (Jes-á) Luka je slepý a z preddomia sa málokedy pohne. (Kuk.)

kraj. p. sa z rozumu zblázniť sa, prísť o rozum: dievčička, čo sa z rozumu pohla (Tim.);

nedok. pohýnať sa


pokynúť, -nie, -nú dok.

1. (komu, čím i bezpredm.) urobiť mierny pohyb na znamenie niečoho, kývnutím dať niekomu znamenie, pokyn (obyč. rukou, hlavou): p. rukou, hlavou, prstom, zástavkou; Sluha pokynul Kupeckému a on vošiel do izby. (Zúb.) Pokynul Bertíkovi, aby položil debnicu. (Hor.) Po ťahavej piesni pokynie primáš a rozpúta sa melódia rezko. (Ráz.) Pokynul na rozlúčku a šiel. (Fr. Kráľ)

2. (s neurč. i so spoj. aby) dať pokyn, radu, smernicu, rozkaz: Jej otec pokynul vykonať niečo podobného. (Kal.)


ponúknuť, -ne, -nu, -kol dok.

1. (komu čo, koho čím i so spoj. že) dať, podať niekomu niečo so želaním, s návrhom al. s výzvou, aby si to vzal, aby to prijal, aby to použil: p. niekomu jedlo, víno, p. niekoho jedlom, vínom; p. niekomu pomoc; p. tovar aby ho niekto kúpil; Ponúkla ho lavicou (Tim.) vyzvala ho, aby si sadol. Hotová som ponúknuť vám svoje služby. (Tim.); ponúkol jej rameno aby sa ho chytila; Ponúkli mu miesto redaktora. (Urb.) Ponúkol knižky, noviny na predaj. (Taj.) Ponúkla mu pani notárka, že ho prijme na stravu. (Fr. Kráľ)

2. (koho, koho do čoho, koho so spoj. aby) povzbudiť, vyzvať niekoho, aby niečo urobil, vykonal: Pohybom ruky ponúkol ho: ráčte! (Tat.) Skôr ma ponúkol do rozprávky nezvestný Milan Kališ. (Bedn.) Zuzka, ponúkni za stôl (Stod.) vyzvi ísť jesť! Ponúkol úctivo Bárdoša, aby vošiel. (Min.);

nedok. ponúkať, -a, -ajú: urobiť niečo bez ponúkania, vziať si bez ponúkania

|| ponúknuť sa (komu za čo, so spoj. že i bezpredm.) z vlastného popudu prejaviť ochotu niečo vykonať, niečo urobiť, niečím sa zamestnávať: p. sa za spoločníka; Pastierik ponúkol sa mu za učňa. (Dobš.) Ponúkol sa, že to urobí;

nedok. ponúkať sa


poprosiť, -í, -ia dok.

1. (koho, koho o čo, so spoj. aby i bezpredm.), zried. i poprosiť sa (bezpredm. i komu) prosením požiadať o niečo, s prosbou sa obrátiť na niekoho: p. dievča o tanec; Grófka vďačne zostane tu, keď ju vy poprosíte. (Jégé) Radšej si mohla ísť niekoho poprosiť, čo i na kolenách. (Fig.) Poprosil ich o podporu. (Kal.) Poprosil o dovolenie, aby ju smel odprevadiť. (Jes.) Rozloží mu veci, poprosí ho preboha (Jes.) úpenlivo. Za kasíra poprosili Kukliša. (Vaj.) Tetka, a by ste nás neprenocovali? — poprosí Maroš. (Ráz.) Keby sa bol poprosil, bol by sa mohol oženiť. (Taj.)

2. (koho kam) prosením požiadať, vyzvať niekoho, aby niekam išiel, prišiel; pozvať: p. niekoho na čaj, na kávu; Obecenstvo už prekáža. Poprosia nás na druhú stranu. (Taj.)


postačiť, -í, -ia dok.

1. (komu, čomu, na čo bezpredm., s neurč. i so spoj. aby) byť dostačujúci, byť dosť na zaokrytie potreby, vystačiť, stačiť: vyzvať na pasy každého, komu by jeho záruka nepostačila (Zúb.); Zarobím dve tisícky, to mi postačí na dom. (Tim.) Nepostačí len šprihať na odrodilstvo. (Vaj.) jedna (univerzita) postačí, aby nášho šuhaja obrátila na vážnu hranatosť. (Vaj.)

2. (komu, čomu) byť svojimi vlastnosťami vhodným, vyhovujúcim na splnenie určitých požiadaviek, vyhovieť: Je to svet, ktorý sám sebe postačí. (Kuk.) Môj starý (širáčik) mi postačí. (Jil.)

3. (bezpredm. i s neurč.) mať silu, schopnosť zastať niečo, vládať: Čo by mal i desať rúk, i tak by nepostačil. (Tim.) Kdeže postačíš prať? (Min.) Najhorší chlapec postačí okrádať všetkých spolužiakov. (Šolt.);

nedok. postačovať, -uje, -ujú


postarať sa, -á, -ajú dok.

1. (o koho, o čo) venovať niekomu, niečomu svoju pozornosť, starostlivosť, pomôcť niekomu, niečomu, zaopatriť niekoho, niečo: p. sa o deti, o rodinu, o seba, o dom, o statok;

2. (o čo, bezpredm. i so spoj. aby) svojím vplyvom, svojou snahou dosiahnuť, zadovážiť niečo, zabezpečiť, zariadiť niečo: p. sa niekomu o nocľah; o zábavu je postarané; Dobre bude, keď sa postaráte o lepšieho predsedu. (Laz.) On sám postaral sa, kde komu a ako doposlať svoj spis. (Škult.) Musel som sa postarať, aby som splnil to, čo som sľúbil. (Fig.)


potrebovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo, koho i s neurč. i so spoj. aby) mať, pociťovať potrebu niečoho al. niekoho, nemôcť sa zaobísť bez niečoho al. niekoho: p. peniaze, p. pomoc; Potrebujeme každého človeka ako soľ (Karv.) veľmi. Práve táto kamenitá pôda potrebovala by stálu vlahu. (Kuk.) Potreboval trochu zmeny a hlavne voľnosti. (Zúb.) Viac hrdiel viac potrebuje (Hor.) viacej zje. Tu sa človek nepotrebuje ani zohnúť (Záb.) nemusí. A ty len ruku vystrieť potrebuješ (Sládk.) stačí ruku vystrieť. Či naša Milka potrebuje, aby pytač prišiel na ekvipáži? (Stod.) vyžaduje, robí si nároky?

2. zastar. (čo) upotrebúvať, používať: stolce temer nedotknuté potrebovaním (Vaj.); Často sa stalo, že kúpili slamu už potrebovanú. (Kuk.) Čo sa potrebuje, to sa spotrebuje. (prísl.)


pozorovať, -uje, -ujú nedok.

1. (koho, čo) so zvýšeným záujmom, pozorne sa na niekoho al. na niečo dívať; všímať si; striehnuť na niekoho, na niečo: p. niekoho al. niečo s napätím, so zatajeným dychom, uprene; Jonáška pozoruje ženy jastrivým pohľadom. (Laz.) So zvláštnym záujmom pozoroval moju prácu. (Zúb.) Oberačka sa konečne začala. Dychtivo pozorujem každú podrobnosť. (Al.) S trpkosťou i s obdivom pozoroval to staré stvorenie, ako celé dni posluhuje cudzím. (Urb.) Četníci zastavovali autá, prehliadali batožiny, pozorovali železničiarov. (Jil.)

2. (čo, koho) sústredene vnímať, sledovať so zámerom poznať niečo, získať vedomosti o niečom: p. prírodu, p. fyzikálne javy, p. pokusné zvieratá; lek. p. pacienta sledovať vývin al. priebeh jeho choroby, účinky liekov ap.; p. niečo voľným okom, mikroskopom,

3. (čo i so spoj. že) zisťovať, badať, uvedomovať si: U primitívnych národov pozorujeme veľkú populačnú schopnosť. (Smrč.) Pozoruje už dlhší čas zmenu na pani majstrovej. (Zúb.) Kľačí a nepozoruje, čo sa dookola robí. (Kuk.) Pozoroval, že celá bibliotékainternacionálny ráz. (Vaj.) Keď chvíľu uháňal, pozoroval, že kôň ustáva. (Jégé) Pozoroval som, že keby ženy volili, šlo by to istejšie a rezkejšie. (Taj.); neos. Nepozorovať na ňom ani najmenšieho hnevu. (Kuk.)

4. zastar. (na čo i so spoj. aby) dávať pozor na niečo, venovať pozornosť niečomu: (Báťa) bol tichý a pozoroval cestu. (Šolt.) Ona pozoruje na každé slovo. (Vaj.) Pozoruj si, aby ťa neobkradli. (Kuk.)

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor