abstraktný -ná -né 2. st. -nejší príd. ⟨lat.⟩ 1. ▶ založený na abstrakcii, zovšeobecňujúcej myšlienkovej činnosti; získaný abstrakciou; op. konkrétny: a. svet; abstraktné myslenie; abstraktná konštrukcia; uvažovať v abstraktných kategóriách 2. ▶ zameraný čisto teoreticky; jestvujúci iba vo vedomí: a. objekt; abstraktné myslenie; predstavy sa stávajú abstraktnejšími; lingv. abstraktné podstatné mená pomenovania vlastností, stavov, dejov, napr. pýcha, krása, myslenie; mat. abstraktné číslo vyjadrujúce počet prvkov množiny bez ohľadu na kvalitu prvkov 3. ▶ (v umení) znázorňujúci stavy a emócie bez priameho vzťahu k predmetnej skutočnosti, nezobrazujúci, nepredmetný: a. tvorca; abstraktné výtvarné umenie nefiguratívne; abstraktná maľba, plastika výtvarný prejav nefiguratívneho charakteru, zobrazovanie pomocou plochy, farieb, tvarov, línií; a. film bez konkrétneho obsahu; abstraktná poézia založená na krajných možnostiach umeleckého využitia jazyka; a. balet nedejový; Hudba je najabstraktnejšie umenie. [DF 2001] 4. ▶ nezodpovedajúci skutočnosti, vzdialený od skutočnosti, nereprezentujúci realitu; op. skutočný, reálny: prázdne abstraktné teoretizovanie; zaoberať sa abstraktnými problémami