abstrakcia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. ▶ myšlienková činnosť, pri ktorej sa zisťujú všeobecné, podstatné vlastnosti javov, abstrahovanie; syn. zovšeobecňovanie; op. konkretizácia: schopnosť abstrakcie; a. v myslení 2. ▶ výsledok abstrahovania: matematická a.; priestorové, maliarske abstrakcie; systém poznatkov a abstrakcií; Plagát je veľká skratka, abstrakcia hlavnej idey. [LT 1998]; výtvar. geometrické abstrakcie abstraktné geometrické umenie prvej polovice 20. stor. 3. ▶ niečo neskutočné, od života vzdialené al. neexistujúce; syn. fikcia: bola to číra a.; lety do vesmíru už nie sú abstrakciou