abstrahovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. filoz. (čo) odhliadať, odhliadnuť od nepodstatných znakov skúmaného javu v procese poznávania, aby sa utvoril všeobecný pojem; myšlienkove zovšeobecňovať, zovšeobecniť: a. pravidlo;
2. (od čoho) odmyslieť si, neprizerať, nebrať do úvahy: Tu abstrahujeme od odlišností ich literárneho uspôsobenia. (Mráz);
dok. k 1 i vyabstrahovať