abstinent -a m. kto zachováva abstinenciu;
abstinentka -y -tiek ž.;
abstinentský príd.: a. spolok
abstinent [-t-n-] -ta pl. N -ti I -tmi m.
abstinent [-t-n-] -ta pl. N -ti I -tmi m. ▶ kto abstinuje, zdržiava sa pôžitkov, najmä pitia alkoholických nápojov, užívania drog, fajčenia a pod.: absolútny a.; prísny, zarytý, príležitostný a.; alkoholový a.; spolok, združenie abstinentov; pren. Nebude futbalovým abstinentom. [Vč 1964] nezriekne sa futbalu ▷ abstinentka -ky -tiek ž.
abstinent -a m. (abstinentka -y ž.) ‹l› kto abstinuje, dodržiava abstinenciu;
abstinentský príd. a-á rodina; a. klub; a. postoj
abstinent kto sa zdržiava telesných pôžitkov, najmä pitia liehovín: stať sa abstinentom • nepijan • nefajčiar (kto nepije, nefajčí): sú tu samí nepijani, nefajčiari • expr. mních (striedmy človek)
abstinent, -a m. kto sa zdŕža pitia liehovín, príp. i fajčenia a iných škodlivých pôžitkov;
abstinentka, -y, -tiek ž.;
abstinentský príd.: a. spolok, a-é hnutie