absolútny príd.
1. nepodmienený, nezávislý (op. relatívny); filoz. a-a pravda; fyz. a. bod mrazu najnižšia merateľná teplota, -273,2 °C; fyz. a-a teplota meraná od absolútneho bodu mrazu; fyz. a-a vlhkosť množstvo vodnej pary v 1 m3 vzduchu; geogr. a-a výška meraná od hladiny mora; mat. a-a hodnota čísla bez ohľadu na znamienko plus al. mínus; práv. a-e právo účinné voči každému, napr. vlastnícke právo; práv. a-a väčšina hlasov nadpolovičná;
2. úplný, dokonalý, stopercentný: a. pokoj, a-a istota, bezpečnosť, a-a zhoda; hud. a. sluch rozoznávajúci presne výšku tónov; chem. a. lieh stopercentný alkohol bez vody;
3. neobmedzený: a-a moc;
4. gram. ablatív, genitív, datív a. druh väzby particípia s príslušným pádom podst. mena v niektorých jazykoch; a-e stupňovanie elácia (napr. predobrý);
absolútne prísl. úplne, celkom: a. čistý, a. dokonalý; to je a. isté; v spojení so záporom ho zosilňuje: a. neschopný, a. nemožný;
absolútnosť, -ti ž. filoz. výhradná platnosť, nezávislosť, nepodmienenosť: a. poznania