Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp scs sss ssj ma

absolútny príd.

1. nepodmienený, nezávislý, op. relatívny: a-a väčšina nadpolovičná; filoz. a-a pravda; fyz. a. bod mrazu; geogr. a-a výška nadmorská

2. úplný, dokonalý, stopercentný: a. pokoj, a-a istota; a. sluch; chem. a. lieh stopercentný alkohol

3. neobmedzený: a-a moc;

absolútne prísl.

1. nezávisle, zvrchovane, suverénne; neobmedzene: vládnuť a.

2. hovor. úplne, stopercentne, vôbec: to je a. vylúčené; a. bezpečný;

absolútnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
absolútny; absolútne prísl.; absolútnosť ‑i ž.

absolútny príd. ‹l›

1. nepodmienený, nezávislý (op. relatívny, podmienený): pocit a-nej voľnosti; a. nedostatok niečoho; a-a väčšina úplná; (pri hlasovaní) prostá, nadpolovičná; a. víťaz ktorý dosiahol najlepší výkon (bez ohľadu na kategóriu); a. sluch schopnosť presne určiť výšku tónu bez pomoci hudobného nástroja; filoz. a-e Bytie posledná skutočnosť (u Schellinga); a. Duch (u Hegla a i.); geogr. a-a výška (hory) nadmorská, prostá; fyz. a-a nula, a. bod mrazu teoreticky najnižšia možná teplota (–273,15 °C), experimentálne nedosiahnuteľná; a-a teplota meraná v termodynamickej stupnici (v kelvinoch) od absolútnej nuly, vždy kladná; a-a sústava (jednotiek) ktorej základnými jednotkami sú centimeter, gram, sekunda (skr. CGS); archeol. a-e datovanie pri ktorom sa vek objektov, kultúr a pod. určuje číselnými údajmi (letopočtami); štatist. a-a frekvencia celková frekvencia, počet všetkých výskytov; hud. a-a hudba využívajúca špecifické hudobné prostriedky a údaje, nevyvolávajúca mimohudobné predstavy (ako programová al. vokálna hudba); lit. a-a poézia zámerne sa neviažuca formuláciou intelektuálnych a sociálnych obsahov, čistá; lingv. a. ablatív, datív, genitív (v latinčine, gréčtine, staroslovienčine a i.) pád gramaticky neviazaný na zvyšok vety; a. prechodník meravý lexikalizovaný tvar prechodníka nevyjadrujúci gramatickú zhodu (napr. sediac, ležiac, počínajúc, chtiac-nechtiac); práv. a-e práva nespochybniteľné (hlavne vlastnícke autorské, dedičské a i.); marx. ekon. a-a nadhodnota časť hodnoty produkcie vznikajúca predĺžením pracovného dňa nad pracovný čas nevyhnutný na reprodukciu pracovnej sily; a-a pozemková renta dôchodok plynúci vlastníkom pôdy na základe monopolu vlastníctva pôdy ako neobmedzeného majetku

2. (ničím) neobmedzený, nikomu nezodpovedajúci: a-a monarchia absolutizmus; a-a vláda; a. vládca, panovník absolutista 1;

absolútnosť -ti ž. k 1

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

absolutistický ktorý má neobmedzenú moc, neobmedzené rozhodovanie; založený na neobmedzenej vláde jednej osoby (obyč. panovníka) • autokratický: absolutistická, autokratická monarchiasamovládny: samovládny režimneobmedzenýabsolútny: neobmedzený vládca; neobmedzená, absolútna moczastar. zried.: samoderžavnýsamodŕžavný

porov. aj diktátorský


absolútny vyskytujúci sa v plnej al. neobmedzenej miere • úplný: absolútna, úplná zhoda názorov (op. neúplná, čiastočná); pacient potrebuje absolútny, úplný pokojtotálny (všetko zahŕňajúci): totálny krach, totálna tmaexpr. stopercentný: potrebujem mať stopercentnú istotudokonalý (absolútny v dokonalosti): mať absolútny, dokonalý sluchbezvýhradnýbezpodmienečný (bez akýchkoľvek výhrad, podmienok): bezvýhradná, bezpodmienečná poslušnosťbezhraničný (nepoznajúci hranice): mal moju bezhraničnú dôveruneohraničenýneobmedzenýabsolutistický (obyč. o záležitostiach moci, vládnutia): mať absolútne, neohraničené, neobmedzené právomoci; absolutistická mocmaximálny (dosahujúci maximum miery): absolútna, maximálna koncentráciadiametrálny: diametrálny protikladjednoznačnýsuverénny: absolútny, jednoznačný víťaz pretekov; v škole je absolútna, suverénna jednotkadrvivý: drvivá väčšinazried. zvrchovaný: pocítila zvrchované šťastiehlboký: zavládlo hlboké tichoexpr. svätý: všetko je absolútna, svätá pravda


bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trestúplný: úplná kapituláciakategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákazbezvýhradnýabsolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosťexpr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosťnevyhnutnýokamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


maximálny ktorý dosahuje hornú (možnú) hranicu istej hodnoty, miery a pod. (op. minimálny) • najväčšínajvyšší: vedci zhromaždili maximálny, najväčší, najvyšší počet údajov; auto dosahuje najväčšiu, najvyššiu rýchlosť 160 km za hodinunajrozsiahlejší: je to doteraz najrozsiahlejší programmaximalistický (prekračujúci únosnú mieru): mať maximalistické požiadavky na žiakovúplnýabsolútny (ktorý má plnú al. neobmedzenú mieru): maximálne, úplné využitie rezerv; žiadal od nej úplnú, absolútnu poslušnosťkrajnývrcholnýhraničnýlimitnýlimitovýprahovýstropnýstropovýmedznýšpičkový (ktorý je neprekonaný, neprekonateľný): krajné napätie; vrcholné, limitné, limitové, hraničné hodnoty, ktoré sú ešte prípustné; prahová, stropná, stropová intenzita počuteľného zvuku; krajné, medzné vypätie síl; vrcholný, špičkový výkon športovcazvrchovaný (vyskytujúci sa vo zvlášť veľkom množstve a pod.): zvrchovaná miera šťastia


nekonečný ktorý nemá koniec v priestore, v čase, v množstve, v intenzite (op. konečný) • neobmedzenýneohraničený (op. obmedzený, ohraničený): nekonečný, neohraničený priestor; mládež má neobmedzené možnosti sebarealizáciebezhraničnýbezmedznýkniž.: bezbrehýbezmernýkniž. zastar. bezkonečný (obyč. čo sa týka intenzity al. priestoru): zmocnilo sa ho bezmedzné, bezbrehé zúfalstvo; vždy túžil po bezhraničných, bezkonečných diaľaváchnedozernýnedohľadný (čo sa týka priestoru): očami blúdil po nedozerných, nedohľadných šíraváchnesmierny (čo sa týka množstva a intenzity): počas života nazbieral nesmierne množstvo umeleckých predmetov; ovládla ho nesmierna ľútosťzdĺhavýrozsiahlyrozvláčny (čo sa týka času; op. krátky, krátkodobý): viedli medzi sebou zdĺhavú vojnu; mať spolu zdĺhavé, rozsiahle rozhovory; treba skončiť zdĺhavé, rozvláčne sporyvečný (čo sa týka času al. množstva): všade sa stretával s večným nepochopením; mŕtvi tu spia svoj večný senexpr. absolútnyúplný (čo sa týka intenzity): pociťovala voči nemu absolútnu, úplnú oddanosť; vo svojich rukách sústredil absolútnu, úplnú mocmat. entý (presne neurčený vo veľmi veľkom množstve): člen entého radu čísel

p. aj dlhý, veľký


neobmedzený ktorý je bez obmedzení, bez hraníc, bez prekážok (op. obmedzený) • neohraničenýnekonečný: neobmedzené, neohraničené finančné prostriedkynehatený: nehatený rozvojnespútanýnesputnaný: nespútaná, nesputnaná fantázianepodmienenýkniž. indeterminovaný (bez obmedzujúcich podmienok; op. podmienený, determinovaný): (ničím) nepodmienená, indeterminovaná zmluvaširoký: mať široké možnosti uplatneniaúplnýabsolútnyabsolutistický (do krajnosti): mať k niečomu úplnú, absolútnu dôveru; stal sa z neho absolútny, absolutistický vládca; vo svojich rukách sústredil absolútnu mocnekontrolovaný (bez regulujúcej kontroly): neobmedzené, nekontrolované zbrojenienevyčerpateľnýpren.: nevysýchavýnevysychavý (bez obmedzení obyč. čo do množstva): nevyčerpateľné zásoby plynu; nevysychavý zdroj inšpirácie

p. aj nekonečný, úplný, veľký

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

absolútny príd.

1. nepodmienený, nezávislý (op. relatívny); filoz. a-a pravda; fyz. a. bod mrazu najnižšia merateľná teplota, -273,2 °C; fyz. a-a teplota meraná od absolútneho bodu mrazu; fyz. a-a vlhkosť množstvo vodnej pary v 1 m3 vzduchu; geogr. a-a výška meraná od hladiny mora; mat. a-a hodnota čísla bez ohľadu na znamienko plus al. mínus; práv. a-e právo účinné voči každému, napr. vlastnícke právo; práv. a-a väčšina hlasov nadpolovičná;

2. úplný, dokonalý, stopercentný: a. pokoj, a-a istota, bezpečnosť, a-a zhoda; hud. a. sluch rozoznávajúci presne výšku tónov; chem. a. lieh stopercentný alkohol bez vody;

3. neobmedzený: a-a moc;

4. gram. ablatív, genitív, datív a. druh väzby particípia s príslušným pádom podst. mena v niektorých jazykoch; a-e stupňovanie elácia (napr. predobrý);

absolútne prísl. úplne, celkom: a. čistý, a. dokonalý; to je a. isté; v spojení so záporom ho zosilňuje: a. neschopný, a. nemožný;

absolútnosť, -ti ž. filoz. výhradná platnosť, nezávislosť, nepodmienenosť: a. poznania

Morfologický analyzátor

absolútny prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) absolútny; (bez) absolútneho; (k) absolútnemu; (vidím) absolútneho; (o) absolútnom; (s) absolútnym;

(dvaja) absolútni; (bez) absolútnych; (k) absolútnym; (vidím) absolútnych; (o) absolútnych; (s) absolútnymi;


mužský rod, neživotné

(jeden) absolútny; (bez) absolútneho; (k) absolútnemu; (vidím) absolútny; (o) absolútnom; (s) absolútnym;

(dva) absolútne; (bez) absolútnych; (k) absolútnym; (vidím) absolútne; (o) absolútnych; (s) absolútnymi;


ženský rod

(jedna) absolútna; (bez) absolútnej; (k) absolútnej; (vidím) absolútnu; (o) absolútnej; (s) absolútnou;

(tri) absolútne; (bez) absolútnych; (k) absolútnym; (vidím) absolútne; (o) absolútnych; (s) absolútnymi;


stredný rod

(jedno) absolútne; (bez) absolútneho; (k) absolútnemu; (vidím) absolútne; (o) absolútnom; (s) absolútnym;

(tri) absolútne; (bez) absolútnych; (k) absolútnym; (vidím) absolútne; (o) absolútnych; (s) absolútnymi;

Zvukové nahrávky niektorých slov

absolútny: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor