absolútny príd.
1. nepodmienený, nezávislý, op. relatívny: a-a väčšina nadpolovičná; filoz. a-a pravda; fyz. a. bod mrazu; geogr. a-a výška nadmorská
2. úplný, dokonalý, stopercentný: a. pokoj, a-a istota; a. sluch; chem. a. lieh stopercentný alkohol
3. neobmedzený: a-a moc;
absolútne prísl.
1. nezávisle, zvrchovane, suverénne; neobmedzene: vládnuť a.
2. hovor. úplne, stopercentne, vôbec: to je a. vylúčené; a. bezpečný;
absolútnosť -i ž.