abo
I. spoj. priraď. or, lipt, vsl vyjadruje vylučovací vzťah (pri dôraze abo - abo, buď - abo) al. vzťah eventuality: Choďili kupovať až na Dolňiaki dákej múki abo čoho (Lipt. Matiašovce LM); Popel śe sipal do bočki abo do šafľa (Baldovce LVO); Prišlo žimno, abo dajaki diždž ih (kurence) zmočel, ta pohinuľi (Kokšov-Bakša KOŠ); Sami ňemaľi ňijaki žemi, abo ľem barz malo (Brezina TRB); Abo zaplať, abo zmizňi (Pucov DK); Madz vźaľi abo kurčata, abo huśi predac (Sokoľ KOŠ); Abo pujdzež, abo ce zochabim (Hubošovce SAB); Buď zhiňem tam, abo sa vraťim (Osada TRS)
II. čast. vsl začleňuje do kontextu výpoveď ilustrujúcu ďalším prípadom predchádzajúce tvrdenie; napríklad aj: Jag zme s koscela višľi, zaž zme čižmi zobuľi. Abo ked zme išľi do Košic, ta čižmi zme vžaľi na ruku (Kokšov-Bakša KOŠ); Ta to bul barz veľki figľar. Abo jag i stara kovaľka, ta to jej pari ňebulo na valaľe (Sedlice PRE); Abo dakedi jake buľi zabavi! (Čemerné VRN)