abnormalita -ty -lít ž. ⟨lat.⟩ 1. iba sg. ▶ vlastnosť, znak niečoho, čo sa vymyká norme, pravidlu; syn. abnormálnosť, nenormálnosť: a. vojnového stavu; považoval to za abnormalitu; Rodinná atmosféra nebola nikdy vzdialená extravagancii, ba abnormalite. [NO 1999] 2. ▶ jav, útvar výraznejšie sa odchyľujúci od normy, pravidla; syn. abnormálnosť: abnormality v koncepcii; Možno nie som pravý vojak. Hádam ja som nenormálny v tejto abnormalite povýšenej na všednosť. [Š. Žáry]; lek., psych. duševná a. duševná porucha