ablegát -ta pl. N -ti m. ⟨lat.⟩ hist. ▶ poslanec krajinského snemu v Uhorsku: dolnozemský a.; Ablegáti niektorých stolíc žiadali zrušiť tereziánsky urbár. [Slovensko I]; Naši starí otcovia na drabiniaku uháňali voliť ablegátov do uhorského snemu. [A. Habovštiak]