abiturient -a m. absolvent stred. školy po maturite;
abiturientka -y -tok ž.;
abiturientsky príd.: a. večierok
abiturient -ta pl. N -ti I -tmi m.
abiturient -ta pl. N -ti I -tmi m. ⟨lat.⟩ ▶ študent strednej školy tesne pred maturitnou skúškou a po nej, maturant: stretnutie prvých abiturientov školy; Milenci, abiturienti a jubilanti sa chodili fotografovať na druhý koniec mesta. [P. Karvaš]; Na konci školského roku sa vyhotovovali tablá pre abiturientov gymnázia. [P. Bunčák] ▷ abiturientka -ky -tok ž.
abiturient -a m. (abiturientka -y ž.) ‹l› žiak najvyššej triedy gymnázia al. inej školy pred maturitou a po nej;
abiturientský príd. a. ples maturitný; a. kurz pre abiturientov (ako odborná nadstavba);
abiturientný príd.
abiturient p. maturant
maturant človek s úplným stredoškolským vzdelaním • abiturient
abiturient, -a m. absolvent strednej školy po matúre;
abiturientka, -y, -tiek ž.;
abiturientský príd.: a. kurz, a. večierok