abbé -ho mn. -ovia m. star. vo franc. prostredí titul kat. duchovného bez cirk. úradu, dôstojný pán
abbé -ého L a I -ém pl. N -éovia G -éov I -éami m.
abbé -ého L a I -ém pl. N -éovia G -éov I -éami m. ⟨fr. ~ gr. ‹ aram.⟩ ▶ (vo francúzskom prostredí) titul a oslovenie katolíckeho duchovného bez cirkevného úradu, dôstojný pán: hrať postavu abbého; a. de Beauregard prísne karhal Voltaira v katedrále Notre-Dame
abbé [abé] -ho m. ‹f› cirk. katolícky duchovný bez kňazského úradu, predtým pôsobiaci najmä ako vychovávateľ v šľachtických rodinách; (vo franc. prostredí) katolícky duchovný vôbec (ak nemá vyšší titul); (v nem. prostredí) opát
abbé p. kňaz
kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)
abbé, -ho 3. p. -mu, 7. p. -m, mn. č. -ovia m. katolícky duchovný bez vyššej hodnosti (najmä vo francúzskom prostredí)