až
I. spoj. podraď. uvádza vetu
1. časovú s význ. okolnosti a) po ktorú trvá dej nadradenej vety, kým: počká, až sa rozvidnie; dotiaľ sa chodí s krčahom na vodu, až sa rozbije; b) po ktorej sa uskutoční dej nadradenej vety, keď: až sa vrátime, dokončíme robotu; c) počas ktorej prebieha dej nadradenej vety, keď: až pôjdeme domov, bude určite pršať
2. príslov. miery (obyč. v podobe účinku): rozosmial sa, až mu vyhŕkli slzy; zakričal, až sa v hore ozvalo
II. čast.
1. vyj. veľkú, krajnú mieru; dokonca: zostať až do rána, snehu bolo až po pás, začervenať sa až po uši, prišlo nás až dvadsať
2. zdôrazňuje pripojený výraz; len, iba: prišiel na to až otec, dozvieme sa to až zajtra
3. stupňuje, zosilňuje význ. výrazu: jeho veselá až bujará nálada; bol to utiahnutý človek až čudák
4. vyj. rozpätie medzi dvoma pólmi: dvaja až traja, od dolín až po vrchy; čísla 1 až 30
III. až na predl. s A hovor. okrem, s výnimkou, vyjmúc: všetci až na jedného okrem jedného; až na to, že ... odhliadnuc od toho, že ...