zváč -a m. kto pozýva na svadbu;
zváčka -y -čok ž.;
zváčsky príd.
pozývateľ kto pozýva • zváč (kto pozýva na svadbu)
zváč p. pozývateľ
zváč, -a m. kto na dedinách pozýva príbuzných a známych na svadbu: svadobný z.; Prišli hostia, prišli zváči. (Podj.) Už zváč chodí, už zváč lieta. (Botto);
zváčka, -y, -čok ž.;
zváčsky príd.: z-a palica (Bedn.) ovenčená stužkami a rozmarínom, ktorú nosí zváč ako symbol svojej funkcie; z-á úloha (Čaj.)
(jeden) zváč; (bez) zváča; (k) zváčovi; (vidím) zváča; (hej) zváč!; (o) zváčovi; (so) zváčom;
(štyria) zváči; (bez) zváčov; (k) zváčom; (vidím) zváčov; (hej) zváči!; (o) zváčoch; (so) zváčmi;