zubáľ -a obyč. mn. m. expr. zub(y): ostré z-e, vyceriť z-e
zubáč, zubák, zubáľ p. zub
zub tvrdý útvar v čeľusti slúžiaci na hryzenie a rozomieľanie potravy (u zvierat aj na obranu): biele, zdravé, pokazené zuby; pes vyceril zuby • stolička (široký zadný zub cicavca) • rezák (predný zub s korunkou dlátovitého tvaru, expr. zub vôbec) • hryzák (predný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • tesák (nadmerne vyvinutý očný zub niektorých zvierat, expr. zub vôbec) • hovor. mliečniak (mliečny zub) • hovor. expr. kolozub (veľký vyčnievajúci zub) • expr. zubáľ (Vajanský) • zubák (Laskomerský) • expr. zried. zubáč (Rázusová-Martáková),
zubáľ, -a, obyč. v mn. č. zubále, -ľov m. expr. zub, zuby: hladošské z-e (Pláv.); vlčie z-e (Hviezd.); (Pes) vyceril biele zubále. (Urb.); zubále dračie (Kras.)
(jeden) zubáľ; (bez) zubáľa; (k) zubáľu; (vidím) zubáľ; (hej) zubáľ!; (o) zubáli; (so) zubáľom;
(dva) zubále; (bez) zubáľov; (k) zubáľom; (vidím) zubále; (hej) zubále!; (o) zubáľoch; (so) zubáľmi;