zeman -a mn. -ia m. hist. príslušník nižšej šľachty;
zemianka -y -nok ž.;
zemiansky príd.: z. stav, z-a kúria;
zemianstvo -a s.
1. zemiansky stav
2. hromad. zemania
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
zeman p. šľachtic 1
zeman, -a, mn. č. -ia m. za feudalizmu príslušník šľachtického stavu najnižšieho stupňa;
zemianka, -y, -nok ž.;
zemiansky príd.: z. stav, z. erb, z-a kúria;
zemianstvo, -a str.
1. stav zemana;
2. hromad. zemania;
zemaník, zemančík i zemiančik, -a, mn. č. -ci i zemanček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.
(jeden) zeman; (bez) zemana; (k) zemanovi; (vidím) zemana; (hej) zeman!; (o) zemanovi; (so) zemanom;
(štyria) zemania; (bez) zemanov; (k) zemanom; (vidím) zemanov; (hej) zemania!; (o) zemanoch; (so) zemanmi;