zeman, -a, mn. č. -ia m. za feudalizmu príslušník šľachtického stavu najnižšieho stupňa;
zemianka, -y, -nok ž.;
zemiansky príd.: z. stav, z. erb, z-a kúria;
zemianstvo, -a str.
1. stav zemana;
2. hromad. zemania;
zemaník, zemančík i zemiančik, -a, mn. č. -ci i zemanček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.