zákutie -ia s. kniž. zátišie (význ. 1), kút: hôrne z.; z. mesta
zákutie p. zátišie, závetrie
zátišie tiché, obyč. odľahlé miesto: idylické horské zátišie • zákutie: čarovné zákutie parku • tíšina: lesné tíšiny • zátoň (Horov) • zátônie (Žáry) • zried.: zátišina (Švantner) • zátuľa (Ondrejov) • zátulie (Skalka)
závetrie miesto chránené pred vetrom: závetrie medzi skalami • zried. záchyľa (Švantner) • zákutie • zátišie (tiché, obyč. odľahlé miesto): čarovné zákutie parku
zákutie, -ia str. odľahlé, tiché miesto, tichý, odľahlý kút; vzdialený, bokom ležiaci, odľahký kraj; malá, tichá, bokom ležiaca dedina, zátišie: z. parku, záhrady; lesné, skalné z.; tiché, malebné z.; Dievča vychované v dedinskom zákutí. (Jégé) Žili sme v zákutí. (A. Mat.)
(jedno) zákutie; (bez) zákutia; (k) zákutiu; (vidím) zákutie; (hej) zákutie!; (o) zákutí; (so) zákutím;
(štyri) zákutia; (bez) zákutí; (k) zákutiam; (vidím) zákutia; (hej) zákutia!; (o) zákutiach; (so) zákutiami;