venuša -še -ší ž. (krásna žena)
Venuša -še ž.
venuša -e ž. ‹VM›
1. archeol. praveká kultová soška ako symbol ženstva a plodnosti (podľa rím. bohyne lásky a krásy Venuše): Moravianska venuša
2. kniž., expr. krásna žena
Venuša, -e ž.
1. bohyňa krásy a lásky u starých Rimanov; symbol ženskej krásy: žena krásna ako V.; milóska, vestonická V. vzácne sochárske, archeolgoické nálezy predstavujúce ženskú postavu; anat. Venušin pahorok oblasť tela pred lonovou sponou;
pren. venuša, -e, -í/-núš ž. krásna, zvodná žena;
2. astron. druhá planéta našej slnečnej sústavy
Venuša ž lat bohyňa krásy a lásky u starých Rimanov; symbol ženskej krásy: ušlechtila Wenuše (:bohine milosti:) (KoA 17. st); od toho času ginssi bohowe widice ten hrdinsky skutek, ktery ta Venussa, bohina, učinila, nie wiceg gu mdlu a slabu, ale zmuzilu a mocnu biti wihlasowali (MS 1749); žáden ňewí, čo gest milowaťi, geďine ten, kterího srdce madowú strílkú sin Wenusu poraňil (BR 1785); venušový príd týkajúci sa druhej planéty slnečnej sústavy Venuše: L. V. hviezda druhá planéta slnečnej sústavy Venuša: hesperus: hwezda večérny, Wenussowá hwezda (KS 1763)