vŕba, -y, vŕb ž. ker al. strom s úzkymi, kopijovitými listami, rastúci na vlhkých miestach: košikárska v.; smútna, smútočná v. druh vŕby s ovisnutými konármi, pestovaný ako okrasný strom (napr. v parkoch, cintorínoch a pod.); bot. v. biela (Salix alba)
● hovor. expr. to (niečo) nerastie na (každej) v-e o niečom vzácnom, zriedkavom; rastie ako v. pri potoku (o dieťati) bez dozoru, bez vplyvu rodičov: Matka musela nádenníčiť. O deti sa nemala kedy starať. Rástli ako vŕby pri potoku. (Zúb.);
vŕbový príd.: v-é prútie, v-á kôra; v-á píšťalka z vŕbovej kôry; v. kôš (Ondr.) z vŕbového prútia;
vŕbka, -y, -bok ž. zdrob. expr.;
vŕbisko, -a, -bisk str. i ž. zvel.