vráňa, -aťa, mn. č. -átá/-nence, -at/-neniec str. vranie mláďa
vrana1, -y, vrán ž. väčší vták tmavej farby, žijúci na okraji lesov al. na poliach: v-y kvákajú, krákajú; zool. v. čierna (Corvus corona)
● biela v. zriedkavý, vzácny jav, zriedkavosť, vzácnosť; Vrana vrane oko (oči) nevykole (prísl.) prívrženci si neneublížia. Vrana k vrane sadá (prísl.) ľudia s rovnakými záujmami, s rovnakými vlastnosťami sa obyčajne vyhľadávajú. Kto príde medzi vrany, musí kvákať ako ony (prísl.) treba sa prispôsobiť okoliu, prostrediu;
vraní, -ia, -ie príd.: v. zobák; v-ie hniezdo;
vranka1, -y, -niek ž. zdrob. expr.
vrana2, -y, vrán ž. vin. slang. horný otvor na sude: zatĺcť zátky do vrán (Heč.);
vranka2, -y, -niek ž. zdrob. (Dobš.)