vrch -u m.
1. väčšia vyvýšenina v teréne, kopec: vysoký, strmý v., pásmo v-ov, vystúpiť na v.
2. svah, breh, kopec: ísť, ťahať (na bicykli) hore v-om
3. horná časť, horná plocha niečoho: naplniť nádobu až po samý v.; v. torty ozdobený šľahačkou; v. šiat časť od pása hore; driek;
vŕšok -ška, vŕštek -a m. zdrob. k 1, 2;
vršok -ška m.
1. zdrob. k 3
2. vrchovec: v. borovice
vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria • vrcholok • vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov • končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier • vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne • štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít • vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí • vršok: vršok borovice • temeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu • sochorec • sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka • vršiak (Zúbek)
2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia • vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples • kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit • kulminácia: kulminácia napätia • kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty
vršok p. vrchol 1
(jeden) vršok; (bez) vrška; (k) vršku; (vidím) vršok; (hej) vršok!; (o) vršku; (s) vrškom;
(tri) vršky; (bez) vrškov; (k) vrškom; (vidím) vršky; (hej) vršky!; (o) vrškoch; (s) vrškami;