vozeň -zňa m. koľajové vozidlo na prepravu osôb al. nákladu: železničné v-e vagóny; jedálny, ležadlový v., v. električky, sedieť vo v-i, vykladať v-e;
vozňový príd.: v-á trieda; v. park;
vozník -a m. zdrob.
vozník -ka pl. N -ky m. zdrob.
kočiš kto poháňa záprah • pohonič • koniar (kto poháňa konský záprah) • hist. postilión (kočiš poštových vozov) • zastar. vozataj (A. Bednár) • zastar. vozník (J. Kráľ)
povozník kto sa zamestnáva dopravou nákladov povozom • voziar • hovor. furman • koniar • zastar. vozník (Dobšinský)
vozník p. kočiš, povozník
vozeň, -zňa, mn. č. -zne m. koľajové vozidlo na hromadnú dopravu osôb al. tovaru, vagón: železničný v., v. pouličnej elektrickej dráhy; osobný, nákladný v., rýchlikový v.; jedálny, spací, lôžkový v.; žel. služobný v. v ktorom koná službu vlakvedúci, vlakový manipulant, prípadne iný člen vlakovej čaty; priamy v. vozeň (rýchlikovej súpravy), ktorý dopraví cestujúcich do stanice určenia priamo, bez prestupovania; v. prvej, druhej triedy; nasadnúť, nastúpiť do v-a; naložiť niečo do v-a; v. je preplnený;
vozňový príd. súvisiaci s vozňom, vzťahujúci sa na vozeň: v. park; v-á trieda;
vozník1, -a m. zdrob. expr.
vozník1 p. vozeň
vozník2, -a, mn. č. -ci m. zastar. pohonič, kočiš; vozia: Kone už omrzeli krutého vozníka. (J. Kráľ) Počul som to (na ceste) od istého gemerského vozníka. (Dobš.)
vozník m 1. voz, koč: dano sukna na pokrowcze na woznyky pod sedla (TRENČÍN 1652); prywedeno woznykuw n 12 (LIPTOV 1670) 2. pohonič, kočiš: cžtiry konie woznyky s kocžom (ŠINTAVA 1584); za pálene woznjkom d 4 (s. l. 1656); woznikow panskich 6 (BECKOV 1729); kočjš neb woznjk do hrozné čerwenky upadl (TiS 1788); w každe vlice bidleli ginj, ložinary, woznjcy, kolári (HI 18. st)