vojvoda -u mn. -ovia m. príslušník vys. šľachty;
vojvodkyňa -e -kýň ž.
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
vojvoda p. šľachtic 1
vojvoda, -u, mn. č. -ovia m. niekdajší titul príslušníka vyššej šľachty al. panovníka menšieho štátneho celku: krakovský vojvoda Ján Sobieski (Jégé); sídlo bourbonských vojvodov (Fel.); sv. Václav, vojvoda Českej zeme;
vojvodský príd. patriaci, náležiaci vojvodovi: v-é sídlo, v. titul; v-á moc;
vojvodkyňa, -ne, -kýň ž. manželka vojvodu; panovníčka
(jeden) vojvoda; (bez) vojvodu; (k) vojvodovi; (vidím) vojvodu; (hej) vojvoda!; (o) vojvodovi; (s) vojvodom;
(traja) vojvodovia; (bez) vojvodov; (k) vojvodom; (vidím) vojvodov; (hej) vojvodovia!; (o) vojvodoch; (s) vojvodami;