vlk, -a, mn. č. -y m.
1. (mn. č. i vlci) psovitá šelma sivej farby: svorka v-ov; vytie hladných v-ov (Vaj.); zool. v. obyčajný (Canis lupus);
pren. expr. a) skúsený, ostrieľaný, odvážny človek: morský v. starý, skúsený lodný kapitán al. námorník; Prehliadač je starý vlk. Pozná, čo je voda, čo olej. (Hor.); b) chamtivý, neprajný, bezohľadný, ukrutný človek: Zožrali by jeden druhého (otec a syn). Vlci. (Jil.)
● hladný ako v. veľmi; My o vlku a vlk za humny práve prichádza osoba, o ktorej sme hovorili, ktorú sme spomínali; v. v ovčom rúchu falošný, neúprimný človek, pokrytec; Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina (porek.) zo zlého nevzíde nič dobré; zlý človek sa ťažko polepší. Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili (prísl.) je zbytočné zakladať si na niečom neistom, predčasne sa tešiť niečomu; (urobiť, vyriešiť niečo tak), aby bol aj baran celý aj v. sýty (úsl.) aby boli uspokojené obe stránky;
2. detská hračka v podobe tenkej figúrky s hrotom naspodku, ktorá sa udrží vo zvislej polohe pri prudkom otáčaní okolo vlastnej osi: Vrtel sa na opätku ako drevený vlk. (Vaj.)
3. záhr. slang. neplodný výhonok z adventívneho pupeňa;
4. text. slang. stroj na trhanie, čechranie al. rozvlákňovanie vlny;
vlčí, -ia, -ie príd.
1. pochádzajúci z vlka; patriaci vlkovi: v-ia kožušina, v-ie zuby; v-ie mláďa; v. brloh;
pren. expr. chamtivý, neprajný, bezohľadný, ukrutný. v-ie spôsoby, v-ie zákony (kapitalizmu)
● v-ia tma druh očnej choroby;
2. v názvoch (obyč. ľudových) rastlín: v. mak, v. bôb;
vĺčok, -čka, mn. č. -čky/-čkovia i vĺčik, -a, mn. č. -y/-ovia m. zdrob. expr.;
vlčisko, -a, -čísk str. i m. zvel.